Ahojte mam 16rokov a viem ze mam uz rok a pol anorexiu a bulimiu.Proste mam obdobia kedy nic nejedavam a odpadavama potom sa zasa prezerem a vyvratim to.Je to taky kolobeh ktory nebudem opisovat myslim ze sa tu o tom pise viac nez dost.Ale ide o to ze sa CHCEM liecit ale bojim sa ze ked to poviem rodicom nepochopia ma a budu sa na mna pozerat akoby som len chcela na seba upozornit alebo ze prehanam ze som v puberte a neviem co zo sebou alebo take nieco.A to iste aj kamosi a vobec cela rodina :( Tak co mam robit?Chcem sa liecit lebo toto umieranie zaziva je to najhorsie co ma mohlo postretnut a viem ze sama to nezvladnem uz som sa o to i pokusala ale vzdy do toho zasa spadnem.Prosim napiste niekto kto mi viete pomoct-poradit a budem rada ak napise aj niekto kto ppp nema ale pozna niekoho takeho kto sa liecil a ze ako to bere?
Chcem sa liecit !!!
A ešte, keď tak nad tým rozmýšľam, uvedom si jednu vec: nie je vôbec hanbou,že si na tom tak ako si,je obdivuhodné, že si si uvedomila, že na svoj problém nestačíš sama a chceš ho riešiť.Tak nestrácaj odvahu, nepredlžuj si utrpenie a bež tam, kde ti pomôžu, uvidíš aká budeš potom na seba hrdá
A radšej by som to nehovorila ľuďom, kde si fakt nie som skoro na 100% istá, že to pochopia, pretože to ti môže veľmi ublížiť,keď to nepochopia.A veď zasa nie sú všetci švihnutí, určite máš vo svojom okolí niekoho o koho sa môžeš oprieť a tupci nech ťa netrápia,ako som písala pre veľa ľudí je škodoradosť najväčšia radosť, ale takými indivíduami sa predsa dievča ako ty nebude zaoberať, nie?
Každý normálny človek, zdôrazňujem "normálny" pochopí, že niekto môže mať aj takýto problém.Väčšina ľudí ale je škodoradostná, takže by som na tvojom mieste veľmi porozmýšlala komu sa stým zdôveriť, ale myslím, že potrebuješ oporu v tom zmysle, aby niekto vedel,čo ti je a chválil ťa ako s tým bojuješ a posúval ťa dopredu.A opäť zdôrazňujem ja som ppp nikdy nemala,ale nemám vonkoncom problém s tým, že by som niekoho kôli tomu odsudzovala a tak
Veď pozri, niekto si problémy lieči alkoholom, drogami, niekto jedlom, dôležité je aby si človek uvedomil, že už takto ďalej žiť nechce!!!
A aby si uvedomil,že v tomto si nepomôže sám,a vyhľadal odbornú pomoc a čo najrýchlejšie.
Ku psychiatrovi nepotrebuješ ani lístok od obvoďáka, jednoducho tam LEN PRÍDEŠ !!! Veľa šťastia
