sme spolu asi pol roka. raz sa stalo, ze som sa opila, vypla som si telefon, isla som na byt, tam som zaspala, nevypla som si ho preto, lebo som robila nieco zle, len som sa chcela tvarit, ze sa mi vybil, nechcela som telefonovat s rodinou opita, a ked som sa prebudila a zapla som sa, prisiel pre mna, bol velmi nahnevany, co chapem, ja som ho stale prehovarala, nech ide este hore ku mne spat a vtedy mi prvy krat dal facku. druhy krat to bolo, ked sme boli u mna a volal nam nas kamarat ci nejdeme pit von. ja som isla a prehovarala som aj jeho nech ide tiez, ale nechcel, povedal, ked sa u mna prespi, odide. ale miesto toho dosiel k tomu kamaratovi a tam ma povlacil po celej izbe a dal zopar faciek zase. lebo som nechcela ist s nim. pravdupovediac, aj ked ho milujem, niekedy mi leze dost nervy stym jak musi byt vsetko podla neho. minule som bola na jednom byte, a tam som tiez prespala, lebo som v noci nechcela ist sama domov, a povedala som mu vsetko na druhy den. kde som bola a, ze som tam ostala kvoli tomu, ze bolo neskoro, a ze som proste zaspala. ked dosiel pre mna na mna krical, ale tento krat ZA BIELEHO DNA, bol agresivny, tiez ma tam povlacil po ulici a vytahal za vlasy a podobne, nadaval do kuriev a spin. ked sme uz boli v mojej brane, lebo z okna som mu mala vyhodit este jeho veci, a ze koncime spolu. a v brane si dal dole veci, ze je mu to jedno a asi ma doj€be jak chlapa (to boli jeho slova), ale vtom dosli moji surodenci a prestal. dosla som domov, zmenila som si samozrejme status na fb na single, o hodinu uz pisal mojej sestre ci moze dojst sa so mnou porozpravat, tak dosiel, a dohodli sme sa, ze sa milujeme, a nerozideme sa. to ze na mna polozil ruku uz viackrat, berem tak, ze som ho k tomu sama vyprovokovala, len neviem ci to beriem spravne, lebo viem, ze nato nema pravo. chcela som sa spytat, aky nato mate nazor? ci tie veci, ktorymi som ho nastvala naozaj ospravedlnuju jeho agresivne chovanie... lebo ja vtom mam zmätok. ked "poslucham" je super. a nikdy sme sa neklamali, ani ja som ho nikdy v nicom neklamala, ale odkedy sa zacali diat tieto veci, asi som k nemu zmenila trochu postoj, predtym som nechodila skoro nikam inde s inymi ludmi, ani s kamosmi, chcela som byt stale s nim, ale v mojich ociach... nie, ze klesol, to by som sa zle vyjadrila... nemam len potrebu sa uz tolko snazit byt prenho super, ked som odhalila tuto jeho stranku. raz som sa s nim chcela rozist a psychicky sa polozil. zahmlelo sa mu pred ocami, bolo mu na odpadnutie, mal divne reci, naozaj vyzeral tak, ze ak ho pustim z domu, tak sa pojde niekam obesit. to iste aj vcera, poslal ma do riti, isla som domov, ale medzitym mi volal asi 5 krat, najskor, ze kde som, potom neviem co, zase sme sa pohadali, potom mi volal, nech si vymazem jeho cislo a ked som mu zlozila telefon, mi volal zase kde som, nech cakam nanho. nakoniec sme boli aj prespali u mna. a bolo vsetko fajn. vysvetluje to tym, ze ma nervy ked klamem, ale ja ho klamem asi iba mesiac, ale ako hovorim, chcem uz niekedy si vyjst aj s inymi ludmi sem tam von. doteraz som bola stale len s nim... a on sice vravi, ze nech si chodim kam chcem, len nech mu to dopredu poviem, ale ja mu neverim v tomto. ak by som mu zavolala, ze idem si sadnut niekam s kamosom, mam proste viac kamosov, nez kamosiek, tak neviem ci by bol taky kludny ako tvrdi. chcem byt s nim. ale odtial potial. ak vas to privelmi neobtazuje, prosim vyjadrite sa k tomu, ci je chyba vo mne, alebo v nom. za posledne dva mesiace sa rozchadzame non-stop. ak by sme sa naozaj rozisli priserne by mi chybal. ja len neviem ci to je ten spravny vztah... a som z toho smutna...
Vopred DAKUJEM
