neviem co s tym

to je pravda s tym stastim...ale tazko sa clovek moze citit dobre ked okolo neho ludia sa spravaju ako blazni...ak mam pravdu povedat nerozumiem tomu..ked som bola mladsia spravala som sa velakrat hrozne, netolerantne voci druhym, robila som si co som chcela..skoro som prisla o vsetkych blizkych kvoli tomu..proste im to vadilo..tak som sa teda na seba pozrela ich ocami a zistila som ze asi by bolo treba nieco zmenit..myslim si ze teraz som velmi tolerantny clovek, som trpezliva k druhym, respektujem ich chyby, ked ich mam rada, prepacim im vsetko...a tito isti ludia ktori ma kedysi kritizovali za to ze som "zla" teraz zneuzivaju to, ze som "dobra" alebo co..nechcem posobit namyslene, to nie som, ale urobila som kus prace v tomto, snazit sa byt dobra dcera, frajerka, kamaratka..napriek tomu ostatni beru mna ako samozrejmost..a ja tomu nerozumiem..absolutne..velakrat som dodrbana za veci za ktore nemozem..moj priatel ma polroka da sa povedat podvadzal a ked som to zistila ze to bola baba, ktoru aj poznam aj sme sa bavili a vypisovala mi ako sa mame s frajerom ci nam to klape a tak..tak ked som to zistila a napisala jej ze viem o tom..tak mi vypicovala ze som naivna truba, ze som to mala cakat, ze co som si myslela o sebe ze moj frajer mi je verny a ze jej je jedno co si o nej mysli clovek ako ja..no..pritom som jej nikdy neublizila..nijako..tak potom to "clovek ako ja" celkom nechapem..nechapem kde sa v ludoch berie tolko zla, tolko drzosti, tolko bezcharakternosti...fuj

Stastie je o tom, ako sa clovek citi, podla mna. Ak sa clovek citi na prd, tak to nemoze byt v ziadnom pripade dobre.

neviem co konkretne myslis ale mam asi dost podobny problem, mam pocit zeskor ludia nerozumia mne ale to je asi tym, ze ja nerozumiem im a este mam dojem ze su voci mne odmerani a snazia sa mi nieco dokazat. ja sa skoro z nikym seberovnym nebavim ani v skole ani mimo nej a to mam 18 nikdy som si nemyslel ze takto dopadnem citim sa casto sam.