Celý život je utrpenie. Utrpenie vyrastá z túžby po živote. Utrpenie možno odstrániť odstránením túžby po živote.
To sú 3 zo 4 vznešených právd budhizmu. A nejak takto to vidím aj ja. Nevidím už žiadne východisko z mojich depresií.
Mám 24 rokov, nedávno som skončil prax, čo bola len strata času. Snažil som sa popri tom si teda nájsť normálnu prácu. Poslal som hádam aj sto žiadostí za ten čas, z toho spätná väzba bola ani nie pri 10 firmách.
Pomaly strácam priateľov, každý už má svoj vlastný život. Cez víkendy sa ešte stretávam s dvoma, ale už ani tí onedlho nebudú mať čas. Doma si s rodinou lezieme na nervy. Je mi jasné, že by boli veľmi radi, keby som sa spakoval. Veď by som sa aj, keby môžem. Teraz, keď som nezamestnaný, tak som stále doma a je to ešte horšie. Ráno nemám chuť ani vstať z postele. Snažím sa premôcť, všetok ten voľný čas nejak využiť. Stále ďalej hladám prácu, snažím sa na sebe pracovať, chodím do posilky a tak. Ale nebaví ma takýto život. Všetko pre mňa stráca zmysel, všetky ciele, všetky sny sú preč. Som frustrovaný, a keď ešte vidím ako ľuďom v mojom okolí darí a u mňa je to čoraz väčšia bieda, chytajú ma depresie. Nieže by som im neprial, ale tak..už som zúfalý.
Nič viac nechcem, len dobrý život, život aký si zaslúžim. Keď si zaslúžim takýto život, tak to sa nechcem ani 25tich rokov dožiť.
PS: Ak mi tu chcete nadávať a moralizovať, tak radšej nereagujte, ďakujem.