Už vyše hodiny som doma a odcestovaní rodičia zatvorili prívod vody. Neznášam špinavé ruky. Čo s tým?
Chcem si umyť ruky
prisiel skoro lebo sme to tak uponahlali ze za ten kratky cas akoby sme aj rok spolu boli a zili
a tak je to sok...je to tazke
ano myslela som k akej lekarke panci
k lekarke ?
vsetky vztahy maju haciky...ale tento asi prisiel prilis skoro. Ale posunul Ta vpred, dal Ti silu bojovat
kam chodis pancitka?
zacala som mat pochybnosti ci budem stastna aj v tomto vztahu som nezodpovedna naivna krava ktora dovolila aby to malo taky spad
nik nie je dokonaly truba som vsak som to vedela vzdy ma cosi hacik
Tiez som kricala, ale slabo na to, aby ma niekto pocul...mozno sa Ti to zda prehnane - ale prva, kto ma pocula, bola prave psychiatricka. Je to uzasne, ked vies, ze mozes povedat cokolvek a niekto Ta pocuva a aj chape. Preto rada chodim sem - tu ludia nie su hluchi ani slepi...Vies, aky je to pocit, ked Ti niekto povie slova, ktore Ti nik z blizkych nepovedal uz roky ?
usmievaj sa pre seba...mysli na veci, ktore Ta v zivote potesili..a ver, ze pridu dalsie a dalsie...Myslela som si, ze u mna uz vsetko skoncilo - ze nikdy nebudem stastna. A teraz mavam take male zachvaty stastia, az ma to dusi. Dava mi to hroznu silu
som troska ale nik to nevidi nepocuje
ani mama nik
kolkokrat sedi doma pri mame a chcem jej to povedat odbije ma ci mi sibe ze psychiater nech nedramatizujem
vnutorne tak krocim a volam prosim o pomoc...nik ma nepocuje nik mi nerozumie
kym nebudes stastna a spokojna Ty - neurobis stastnym a spokojnym nikoho. To sa neda, robit to len pre druhych...Zila som tak cele roky. Vzdy som sa snazila, aby vsetci okolo boli spokojni, az som zistila - ze sa to neda a zo mna je troska
ja sa tak strasne snazim pancitk ze som uz z toho vysilena bojim sa ze rezignujem
stale sa snazim usmievat aby boli druhi stastni spokojni...........