...je?? keď mi stále ubližujú?? psychicky, dokonca niekedy fyzicky, aj to tu bolo...:-( keď som psychicky z nich na dne, slová, prosby, ani dohováranie nepomohli...? Tak je to hriech? Mám sa cítiť pre to previnilo?? Keď Vás niekto z veselej kopy donúti stať sa kôpkou nešťastia...? Je hriech nenávidieť rodinu, keď Vás ona nenávidí a dáva Vám to patrične najavo?? Viem, že sa má odpúšťať...ale ako odpustiť niekomu, kto každý deň presadzuje intoleranciu, egoizmus, tyraniu, deptanie, ničenie...? Ako odpustiť takým ľuďom, neviem v sebe nájsť toľko lásky, aby som dokázala odpustiť, to, že ma vlastná rodina nenávidí...Nechcem sa im ani omylom podobať, ale tá nenávisť sa vo mne tak zakorenila...:-(
Je veľký hriech nenávidieť rodinu? :-(
Uplne sa ja tak citim...hrozne nieco
kafik, ďakujem, no ja sa snažím aj tú svoju nenávisť ovládať, aby som zas z toho neničila samú seba...ale niekedy je to fakt ťažké, musím sa ventilovať, trochu, v úvodzovkách "trochu" sa vyplačem a idem ďalej, inak neviem, ako by som to riešila už...neprajem im nič zlé, vlastne ani nikomu, mňa to veľa doma naučilo, hlavne sa im nechcem podobať, preto to, čo robia oni mne, ja im nerobím, bola by som ako oni... som tu taká čierna ovca, škoda len, že ich nedokážem presvedčiť o tom, že konajú nesprávne... tú facku som fakt nechcela vrátiť, ale bola už druhá od dospelého človeka, tak som chcela ukázať, že si takto nemôže dovoľovať, odvtedy sa to nestalo...tak hádam to pomohlo...ako, beriem to tak, že konajú tak, ako v danej situácii uznajú za vhodné, rešpektujem to, mám na to svoj názor... ale to je asi tak všetko....radšej ticho mlčím, ako im niečo vyvrátiť...nemá to význam skúšala som hocičo...ale nemám ich rada, vživote mi nedali najavo lásku, tak im ju nedám ani ja je to asi škoda plytvania mojej energie...alebo ja už neviem...je to hrozné!!!, že vôbec takto dokáže niekto niekomu ubližovať, ja to asi nikdy nepochopím, nikdy v živote.....ale podľa nich každopádne, je to správne, nemôžem niekomu meniť mentalitu asi...
Dzana, netráp sa tým, či je to hriech. Je veľmi ťažké odpúšťať niekomu, kto ti stále ubližuje. To, že sa brániš (vrátila si facku) je podľa mňa úplne normálne. Aj tá nenávisť je v tejto situácii akási forma obrany. Ak si získaš odstup od rodiny, dokážeš tie negatívne emócie lepšie spracovať/pustiť ich zo seba a rodinu brať aspoň neutrálne. Nemusíš ich ľúbiť, stačí, keď ich budeš rešpektovať a brať takých akí sú a hlavne NENECHÁŠ si ubližovať.
Nenávisťou ubližuješ sama sebe. Preto je to zlé (hriech), oberá ťa to o silu, ktorú by si mohla využiť inde. Držím ti palce dievča, aby si to zvládla nejako.
Ako silno ich nenávidím, tak znesiem ich pri sebe...Ale nedokážem s nimi už komunikovať, ani nechcem, pretože vždy to končí hádkou, radšej som zavretá v izbe a s nikým nič neriešim, nežiadam ich nikdy o pomoc, pretože to nemá význam...Radšej si pomôžem s okolím... Neviem proste keby som sa zrazu mala dostať preč, myslím, že by som bola najšťastnejšia v celom svojom živote....Chýbala by mi isto rodina, ale nie oni...
smajliQa, som veriaca, zas nie tak že to všade presadzujem, ale som...preto ma to trápi, inak by som to neriešila...:-(Maoam, ďakujem za odpoveď, áno všimla..prepáč..kost, raz som sa to chcela spýtať kňaza, keď som šla na spoveď po tom, čo mi sestra dala facku, až ma stočilo k zemi a vrátila som jej v sebeobrane a strašne ma to mrzelo, keď som kňazovi povedala, čo sa stalo, prečo som prišla, lebo na spoveď chodím fakt občas, tak len otvoril ústa, nenabrala som odvahu spýtať sa to...:-/
dzana ci je to hriech?na to ti nikto neodpovie.Pretoze nikto nie je na tom tak dobre aby mohol posudit co je a co nie je hriech.A ak pracujes na tom ze chces odist od rodiny.Tak preco nie.
A ako silne nenavidis svoju rodinu?vacsinou ta nenavist ublizi tebe a nie rodine.Lepsie by bolo keby si ich vypustila z hlavy a neriesila to.Viem ze je to tazke ale skodis len sama sebe.Ale aj to ze si uz tu napisala sa ti mozno trochu ulavi.
Dzana, si si nevsimla, ze sme ti viaceri pisali, ze to NIE JE hriech, pri tom, co zazivas???
dzana... nie je to hriech,,,, ak ti niekto vedome ublizuje, je predsa pochopitelne ze ich nenavidis,,
za hriech by to mohol pokladat len clovek silne veriaci.
Neviem prečo všetky moje debaty musia viesť k tomu, že sa mám vysťahovať....Ja ďakujem za rady, ale tak asi nesedím an riti bez snahy...každým dňom sa driem do noci, aby som sa stadiaľ mohla dostať....ja som sa pýtala úplne inú vec, či je veľmi zlé, keď nenávidím rodinu, či vôbec mám na to právo...uberme sa prosím týmto smerom, mne už sa nechce dookola počúvať, že sa mám vysťahovať, vertte mi robím pre to všetko, čo je v mojich silách, každý jeden boží deň...naozaj...:-(
dzana
mozno sa ti to bude zdat hlupe, ale co tak na zaciatok vyskusat pracu v hoteli?
vies, poskytnu ti ubytovanie aj stravu a dokonca aj budes platena za robotu, a medzi tym si mozes zohat aj normalny podnajom, a aj nieco viac,,
len treba nejako zacat...