Pozname sa s priatelom asi 4 mesiace, obaja sme tesne pred 30tkou. Ked sme sa zoznamili, obaja sme uz hladali niekoho na vazny vztah, niekoho s kym si zalozime rodinu. Od zaciatku si velmi dobre rozumieme, je nam spolu dobre,chceme do buducna to iste. Vsetko ide tak, ako ma :). Sme vsak kazdy z ineho mesta, takze musime za sebou dochadzat. Od zaciatku vsak priatel hovoril, ze nebude pre neho problem, prestahovat sa do mojho mesta, lebo je vacsie a je tu teda aj viac prac. prilezitosti. Zacal hned aj hladat pracu a nedavno sa mu to aj podarilo a od zaciatku aprila ma nastupit. Naskytuje sa teda otazka byvania. Ja byvam u rodicov, vlastne byvanie by som sama neutiahla. U nas vsak nie je miesto pre dalsieho cloveka, takze to chceme riesit spolocnym byvanim.
Moj navrh bol najst si na par mesiacov/pol roka prenajom - garsonka, 1izbak. A ak by nam to nadalaj klapalo a islo vsetko ok, tak by sme spolocne investovali do kupy bytu.
Priatel chcee kupovat byt hned - zobrat si na seba uver a hned nieco kupit, aby sme byvali hned vo vlastnom.
Viem, ze platit prenajom je z istej strany "vyhadzovanie" penazi, ale nechcem, aby sme si hned robili medzi sebou zavazky financenho typu, kedze sme spolu este velmi kratko. Je to ine rozhodovat sa o tychto veciach v 18ke a ine v 30tke, ked uz clovek vie, co chce a ja by som si velmi priala, aby nam dvom vyslo vsetko, co si planujeme, ale predsa len chcem byt opatrna, aby sme predisli moznym komplikaciam.
Ktora mozost sa vam viac pozdava? Alebo ake ine riesenie by ste zvolili vy v takomto pripade?
Ako vyriesit spolocne byvanie.
uvazujes správne, staci prenajom, nech zistite, ci viete spolu fungovat, ked si priatel zoberie na seba uver, ty nebudes mat narok na nic po rokoch, hoci napr. nieco do toho bytu tiez kupis, este by som to zvazila, zase na druhej strane mate taky vek, ked uz treba nieco riesit, uvery su vacsinou na 30 rokov a take uz "starym" potom ponukaju s tazkostami, kazdopadne vsak podnajom na pol roka by neuskodil ani jednemu z vas, ste spolu naozaj prikrátko