V poslednej dobe začínam byť voči všetkému ľahostajná. Ak sa stane niečo zlé, beriem to ako súčasť života a nevyroním ani slzu. Mávam pocity prázdnosti, napr. sa zamýšľam načo som na tomto svete, keď nič necítim, tak potom mi ostáva žiť iba materiálny život, ale to nechcem. Nerozumiem, čo sa to so mnou deje, ako keby som strácala city a duševný život. Chcem ľúbiť a byť milovaná, no necítim momentálne nič. Viem, že to vyznie fakt dosť divne, ale zažili ste niekto niečo také? :D Je to nábeh na psychickú poruchu? Otváram diskusiu :)
bezcitný človek - čo sa to so mnou deje?
bezcitna
Maoam
preco sem ta elala nikdy predtym neprispievala? toto je jej prvy a jediny prispevok
bueee
kocka, a nie kočka ... keby si bol taky velky grafolog, citas cele vety, a nie jednotlive slovicka. a nemusis sa bat, IT mi nerobi problem ;)
bueee
magy, elala...ty kokso, to je nahoda, ta ip-cka ;))))
elala
heheee, magy dobre si mu napisal!
bueee
magy, "velky grafolog"....kde v prispevku violence vidis, ze by ta pokladal za zenu? :))))) stupidita vladne svetu, heh.
mily violence - keby si mal take vysoke iq, ako pises, nenarobis v texte tolko chyb, pri tolkych skusenostiach ako pises, by si mal uplne iny slovosled a skladbu slov.
a vsimol by si si zakladnu vec, ze nie som ona, ale on.
grafologia je okrem psychologie moj dalsi dlhorocny konicek, s tym co pises mozes oklamat iba rovnakeho hlupaka, prip. pubertaka, ako si sam. pekny den prajem ;)
violence
nasmial si sa to ma tesi vies ako neprajem ti nic zle ale ludi sudit podla nicoho ty si tiez jedna kocka tej stupidnej casti co sa smeje a nema paru o nicom
