Som studentom vysokej skoly, doteraz som o sebe nepochyboval, ale prisli ustne skusky a moje sebavedomie rapidne kleslo. Mam pocit, ze som najhlupejsi student na akademickej pode. Ucim sa poctivo na kazdu skusku, aj tyzdne, ale akonahle si sadnem pred skusajuceho, pride tma, okno a hanba. Nedokazem mu odpovedat na primitivne otazky, ktore vie aj lajk. Neviem v com je problem ci som naozaj taky blby aj ked som to na chodbe vsetko odrecitoval ale pred profesorom si pripadam ako v zlej nocnej more. Zvycajne vystrelim prvu odpoved co mi pride na mysel a je to ta najvacsia blbost na svete a hanba dokonca zivota. Fikca: profesor sa ma moze spytat: ,,Okolo coho sa toci nasa Zem?\" moja odpoved: ,,Mesiac?\" je to naozaj zle a ja uz neviem co zo sebou. Nechapem ako som mohol doteraz prechadzat. Neocakavam ze mi pomozete ale aspon som sa vypisal.
Uz si neverim
Človeče, akoby som o sebe čítala:) Škola ma fakt baví - študujem históriu - a učiť sa učím, len tie ústne ma dorážajú. Teraz na začiatku semestra (aké pokračovanie skúšok? Jedine ak úplne posledné opraváky) som zistila, že z jedného blbého predmetu bude ústna a to si už teraz môžem zapísať do indexu FX :D
Alebo na maturite... Angličtinu ovládam skvelo, sloh som dala na 100% a ústnu skúšku na trojku ;) Tož ťa chápem.
Neber to moc vážne, prvá vec. Ďalšie, čo sa mi osvedčilo, je ísť na ústnu medzi prvými a nestresovať sa dve hodiny na chodbe, zabudneš i to, ako sa voláš. V neposlednom rade sa snažím vytiahnuť skôr svoje všeobecné vzdelanie a nie suché fakty, čo som sa nadrvila, tými to ako keby "podfarbujem". Snažím sa to celkovo odľahčiť (to neznamená, že tam prídem, vyložím nohy na stôl a začnem nezáväzne konverzovať... ale takmer :D).
chladomor: mna ta skola bavi, ak niecomu nerozumiem vyhladam si to na internete, alebo si pozeram aj ine materialy, venujem sa tomu najviac ako sa da. Na pisomnych excelujem, len tie ustne mi robia problemy. Skuskove stale prebieha.
Takto to vyzerá, keď niekto študuje len kvôli diplomu a to čo sa učí ho vlastne nebaví. Štúdium by malo prebiehať tak, že študent má byť počas semestra na prednáškach oboznámený s určitou témou a potom by mal o nej samostatne uvažovať, prípadne si vyhľadať ďalšie informácie ktoré mú pomôžu vidieť súvislosti. Skúška by potom mala byť hlavne o dialógu v ktorom skúšajúci testuje, ako dobre študent danej problematike rozumie a nie o tom, že študent sa týždeň alebo dva pred skúškou učí naspamäť všetko čo sa počas semestra preberalo.
Takýto prístup by samozrejme väčšina študentov nedokázala a ani nechcela zvládať, nehovoriac o tom že by to potrebovalo snahu aj vyučujúcich. Ale tak to už na Slovensku vyzerá, keď pomaly každý druhý človek má vysokú školu. Celý systém je chorý, vysoká škola by mala byť možno pre 10% ľudí.
Tým nechcem povedať, že Ty ako vysokoškolák za to môžeš. Možno si dobrý študent, ktorý len dopláca na zlý zabehnutý systém, a možno patríš k tej väčšine darebných študentov ktorí sa neučia kvôli vedomostiam ale len preto, aby spravili skúšku.
A mimochodom, skúškové obdobia už asi skončili, nie?
ja som mal s tym tiez podobny problem, otrasne traslavy hlas, trema, strach, busenie srdca.. ale postupne kazdou jednou ustnou sa ten strach znizoval a zmensoval a uz je to celkom vo zvladnutelnej podobe, podla mna treba si povedat, ze najhorsie co sa moze stat je to,ze ma vyrazi, zivot sa tym nekonci, pridem na opravak a dam to, u mna to uz funguje..
To je môj prípad s nemčinou :-D je to stres, strach.... proste hrôza hovoriť pred druhými a hlavne, keď sa chceš veľmi sústrediť na dobrú odpoveď, vtedy to je ešte horšie.
