Lezim v posteli a rozmyslam kolko este bude trvat kym sa zbavim myslienok nanho. uz su to 3 roky co nie sme spolu. nemyslim ze je to laska ale nieco tam je co ma k tomu nuti,kedze sa k tomu stale vraciam..a rozmyslam kolko ludi je tam vonku ako ja, alebo nie je?...posledny rok som taka zaneprazdnena ze nemam poriadne ani cas na seba, zmenila som pracu, prostredie, kamaratov.. ale aj tak myslienka tam stale je..uz by som sa od toho chcela nejako odputat a zacat novu epizodu zivota..vidim ako iny ludia lahko preskocia zo vztahu do vztahu a prajem si aby som aj ja tak mohla tak rychlo zabudnut..
Myslienky
klick
alexis swan
caute, ja si myslim ze ked uz sa tak dlllho trapite tak by ste aspon mali vyskusat stretnut sa, skontaktovat ho/ju.. to nie je celkom normalne ze tak dlho myslite na ex.
nic za to nedate ak sa skusite stretnut. uvidite ci vobec mate za cim stale plakat a spominat.. a mozno prave preto stale spominate lebo je to ten pravy pre vas :) skuste sa stretnut.
klick
marlowe
hej v piatok bola rana pod pas...ale uz je to ok. mozno prave to pomohlo kedze musim povedat ze poslenych par dni citim konecne pokoj.mozno nie nadlho ale malymi krockami... :)
ja som momentalne daleko..:(
marlowe
klick, co si mala v piatok zly den? :)
a jak to dopadlo? uz je lepsie?
mohliby sme na to pivko skocit :)
z ktoreho ze si kuta?
klick
marlowe
:)
no dnes by som to veru aj potrebovala.. :(
marlowe
baby navrhujem, podme si spolu niekde poplakat pri pive, mozno by nam to prospelo :)
Jenny31
klick email je jenny31@centrum.sk
Alesana -ja nezijem, ja len prezivam, mam to na ranajky, na obed na veceru, toto je ako mor...
klick
Jenny31..a aky mas email?
klick
snazim sa to akceptovat a zit s tym, lebo to tak proste je.aj ked... chcela by som aspon vediet ze ked teda nie sme si `sudeni` preco nanho tie myslienky mam. viem ze kazdy si musi prejst nejakou bolestou ale toto mi pripada uz ...je to proste ako zacarovany kruh. a aspon chapat vyznam..hmm :((((
Alesana
Ľudia, ja som na tom niekedy až tak zle...že nedokážem o ničom inom ani rozmýšľať, proste akoby som ani nežila... a najradšej by som si trieskala hlavu kvôli mojej debilite...
Alesana
Som na tom podobne... ja s tými neustálymi myšlienkami žijem skoro polroka... myslela som si, že môžem v pohode existovať bez neho... no nie je to tak... je to ešte horšie... a vo dne v noci ma prenasledujú myšlienky na neho, spomienky... bohužiaľ, už niet návratu... do paroma, strašne to bolí...
