Život by sa mal prežívať naopak....

Na začiatku by bola smrť, všetko by začalo umieraním a tým by sa to
najhoršie hneď prekonalo. Zobudíš sa na posteli v nemocnici a zo dňa
na deň ti bude lepšie. Potom ťa prepustia domov, lebo ti je výborne a
prvá vec, čo urobíš je, že ideš na poštu, zobrať si dôchodok.
Ako čas plynie, sily ti pribúdajú, tvoja kondícia sa zlepšuje, vrásky miznú.
Začneš pracovať a hneď prvý deň v práci ti dajú zlaté hodinky za
zásluhy. Pracuješ 40 rokov, až kým nie si taký mladý, že ťa nesmú
ďalej nechať pracovať.
A tak prejdeš na najlepšie obdobie života - piješ, zabávaš sa, užívaš
si sexu a pripravuješ sa na štúdium.
Potom začneš školu - hráš sa s kamarátmi, bez akýchkoľvek povinností a
zodpovednosti, kým nie si bábätko.
Keď si dostatočne malý, vlezieš na miesto, ktoré by si mal beztak
dobre poznať a posledných 9 mesiacov života ti prebehne v pokoji a
spokojnosti, na teplučkom mieste s perfektným servisom kde ťa nikto
nebude srať.
A nakoniec opustíš tento svet v poriadnom orgazme....