Výchovná facka

ja si tiez myslim, ze vychovna po zadku nemoze ublizit.
ono sa to dobre hovori, "s chladnou hlavou" atd atd, ale ked to decko vresti jak zmyslov zbavene, vychovna po zadku je lepsie riesenie, nez obliat studenou vodou - ako sa to odporuca u psov :-)))))

svojho psika vsak tiez nebijem, avsak ked bola mala namiesto vrieskania po nej... som ju vzdy schytila za kozu pri krku a odvliekla od tial, kde byt nemala a teraz sa dohovorime uz aj bez slov. Psia mamina by po nej tiez nevrieskala.

vrieskanie po niekom je nezvladnutie situacie - podla mna.

ja si myslím, že keď sa bijú deti (staršie) tak v podstate to pomôže len rodičovi. lebo ten je vytočený, situáciu nezvláda je na nervy a tým, že jednu decku strelí, tak sa jemu uľaví a vec je vybavená. s výchovou toto nemá nič spoločné, je to len odbúranie stresu rodiča na dieťati. lebo si myslím, že každý normálny rodič, keď má chladnú hlavu dieťa nezbije, riešil by to inak. ale bitka je rýchla a jednoduchšia, než napríklad pohovor s dieťaťom. pre rodiča, ktorý bije svoje deti pre známky je vždy jednoduchšie ho zbiť, než sa ísť s ním učiť a vysvetľovať mu...

facku nie, ale ale po riti varechou ešte nikomu neubližilo, ja som tiež zavše v detstve zlizla a som vdačna rodičom, ktovie čo by zo mňa vyrastlo, ked sa tak pozriem na niektorych svojich rovesnikov

Myslím, že niekedy je potrebná jedna "výchovná" poz adku :-). Určite nie fackanie a kričanie do nepríčetna, ale tak "symbolicky". Lebo potom deti prerastú rodičom cez hlavu a už bude neskoro.
My sme doma občas dostali po zadku, keď sme vystrájali a nie sme sú z nás nejak "narušení" ľudia. Zato keď pozerám, čo si niektorí dnešní puboši dovolia k svojim rodičom, učiteľom atď - tak by som to mlátila hlava-nehlava :-)

to co pises je pravda.ale zase malemu dietatu nie vzdy vsetko vysvetlis ustne. a je velky rozdiel medzi bitkou a jednou vychovnou. mna nasi nikdy nebili ale ked uz to bolo so mnou neznesitelne tak mi jednu pleskli. a to uz som vedela ze mam drzat hubu.ked sa pozeram spiatocne na svoju pubertu tak sa im divim ze ma necapali castejsie. na mne to nezanechalo ziadne nasledky a urcite nemam s toho ziadnu traumu :DDD ako terajsie deti... to len teraz je taka doba ze dieta je nedotknutelne a potom sa rodicia a ucitelia v skolach mozu aj na hlavu postavit.

male dieta potrebuje niekedy pocitit "otcovu ruku". kedze nema este rozvinuty zmysel pre spravne-nespravne, potrebuje si zafixovat vzorec myslenia, ze za nespravne konanie nasleduje trest. musi sa vsak trestak okamzite pri pristihnuti, nie az za niekolko minut alebo hodin. u maleho dietata je rozsah ucinnych trestov velmi obmedzeny. ako rastie, je ucinok "vychovnej facky/po zadku" stale mensi, musi sa pristupovat k trestaniu inak. fyzicke tresty vo vyssom veku su skor kontraprodukticne, dieta sa vzoprie a rodic straca akukolvek autoritu. pri vychove - zo zaciatku aj neskor - je dolezite dietatu vstepovat lasku (slovne, objatim apod). lasku dietata si nekupujte darcekmi a sladkostami alebo ustupkami, stane sa z neho rozmaznany despota. treba mu vysvetlovat trpezlivo, ze nespravnym konanim ublizuje najme vam - a dat to verbalne patricne najavo. k odlisnostiam vo vychove sa pristupuje individualne podla povahy dietata. hyperaktivne deti alebo deti s poruchou pozornosti ci inym mensim mentalnym defektom, ktory ich robi tazsie zvladatelnymi - tam je potrebne sa riadit doporuceniami odbornikov. casto sa zamiena nejaka porucha za obycajne "detske zlostenie" a rodicia ho ospravedlnuju "on uz taky je".
k zvieratam sa pristupuje trochu inak, najdolezitejsie su prve tyzdne-mesiace. kazde nespravne konanie sa musi potrestat IHNED, inak zviera nedokaze rozlisit, za co ho vlastne trestate, taky oneskoreny trest je absolutne neucinny a stava sa z neho tyranie. to znamena, ze ak najdete nieco, co vas psik roztrhal alebo znicil hoci len pred par minutami a nepristihli ste ho pri tom priamo, zabudnite na akykolvek trest. je zbytocny. tento princip v urcitom zmysle funguje aj u deti do 6 rokov.
takze vychovna facka/po zadku v spravny cas a miere pomaha.

ja a moje detstvo :
päťka = bitka
štvorka = bitka
poznámka = bitka
zákaz chodiť celý týždeň von k tomu. takže von som nešla aj 4 týždne lebo každý týždeň sa mi podarilo priniesť fasa známku prípadne som stála aj 2 hodiny v kúte, alebo som si schovávala žiacku a tajila známky na čo samozrejme došli vždy na rodičku. raz som dokonca mala 3 žiacke knižky (do každej iné znáky)
bítka = varechou alebo remeňom a chodila som s modrinovými stehnami. ....viac nemám čo k tomu dodať.
no povedala som si že svoje decko v živote neudriem a už vôbec nie za známku. syn : po asi 8 poznámkach za 3 mesiace v škole z družiny (učka nemála na decká nervy) za správanie som malému povedala že ešte jednu poznámku tak dostane bitku. čo som aj zrealizovala . ale jo sakra bitku.hmmm sprosta .po asi mesiaci si ma zavolala družinárka že syn si vyzmizikoval poznámku. tak som to s ňou prekecávala a hovorím že preboha neviem prečo šak v živote nedostal bitku ani som mu nedávala tresty....
cestou zo školy som to malému vysvetlovala a hovrím že prečo???? a on ty si nepamätáš ako si ma zbila? "bože ja som na to uplne zabudla" a to bolo prví a posedný krát čo som to spravila. vtedy som si opäť povedala že NESMIEM bť ako moji rodičia , ktorých za to dodnes deň nenávidím - ale skôr pri spomienke na to nenávidím.
nehovorím že malému raz za čas neflasknem po prdeli (možno tak 3 x do roka)...ale on sa smeje a mňa bolí ruka alebo sa rozplače ale skôr od ľútosti ako od bolesti ako ho poznám.
sú to už 4 roky ....

vieš s tým súvidí asi všetko.... ja si nepamäatám kedy som našim povedala že ich ľúbim - ani oni mne.
a nie je nič krajšie ako počiť od decka že ma ľúbi a že som najlepšia mama na svete.

Mna otec ani mamina v zivote nebili, len raz ked sme s bratom vystrajali a to uz riadne (mala som 13 ci 14)tiez to dodnes pamatam - bol neskutocne vytoceny. Odvtedy na mna nesiahol.
Ked decko nie je problemove tak mu staci dohovarat a pripominat ale keby uz vystrajalo velmi ako moj najmladsi brat tak toho som uz bila, nevedel sa zmestit do koze a trva mu to dodnes... asi to ma v krvi, neviem z ktorej fajty :DDDD
ale tiez som za vychovu v laske

pri výchove zvierat-psov je veľmi účinná intonácia hlasu. Výška a hĺbka hlasu- ľudovo povedané, keď chváliš alebo sa hráš nasadíš vysoký hlas až piskľavý, keď dávaš povel hlbší ráznejší a keď karháš veľmi hlboký-nahnevaný. Pes nerozumie obsahu slov, reaguje len na intonáciu hlasu. Nechcem prirovnávať ľudí k zvieratám ale u detí to funguje rovnako. Bitka sa neodporúča a nič nerieši, hlavne teda fackovanie mi fakt nepríde ako rozumne výchovné. U psov to funguje tak, že ak ho biješ rukami, on ti tie ruky potom hryzie, u ľudí funguje rovnako len v takom hlbšom psychologickom význame. Všetci, ktorí dostali facku, síce tvrdia, že im z krásy neubudlo a sú úplne v pohode, no v podvedomí vo vzťahu k človeku, ktorý im tú facku dal je to ALE, akási skrytá nenávisť, hnev. A každý človek má tendenciu v priebehu svojho života túto facku danému človeku vrátiť, možno v inej podobe, ale vráti. Raz to podvedomé ALE vyjde na povrch.

Ja som ucil na jednej zakladke, tam kolegyne dokazali tak zvresknut, ze dovi stara mama, to by napravilo kazdeho.