Ako to povedat?

Dakujem vam. Trochu ste mi dodali odvahu a povzbudili ma. A je mi samozrejme luto, ze aj vy mate take problemy.
Myslim, ze to budem musiet urobit co najskor, lebo urcite to na mne vidno, ked sa kvoli tomu trapim a on si potom mysli, ze to je kvoli niecomu, co on zle urobil. Dufam, ze to pochopi a ze to ja dokazem separovat od nasho vztahu, aby som nam tym nejak neuskodila.
Dakujem.

Ahoj,
ja som pred casom riesila podobnu situaciu, s tym rozdielom, ze v nasej rodine ma problem s alkoholom matka. Viem si predstavit ake je to pre teba nesmierne tazke a zahanbujuce. Ja som nabrala odvahu a povedala mu to, nie je to jednoduche ale ulavi sa ti. Ak s tym chlapcom ratas aj do buducnosti, citis, ze ta miluje a ty jeho, povedz mu to, ak stoji za to pochopi to. Predsa nepijes ty, ale tvoj otec, a clovek si rodinu nevybera.
Drzim palce :)

Mila moja,viem,ze ti to je velmi neprijemne,lebo je to tvoj otec,ale ver mi,ze ty sa nemas za co hanbit. Ty to nerobis,ale robi to tvoj dospely otec,ktory je zodpovedny za svoje ciny a preslapy. Ty si len jeho dcera,ktorej je to luto a praje si,aby to tak nebolo.
Kludne tu odvahu naber a povedz to tvojmu priatelovi,uvidis,ze sa ti ulavi a on to pochopi,lebo je urcite rozumny. On vie,ze ty za to nemozes a urcite ta aj povzbudi. Ono sa ti to zda teraz velmi rozdielne,kedze porovnavas vase rodiny,predtym si to mozno tak nevidela az doteraz. Otec si musi pomoct sam,tak je to s alkoholikmi,pokial sami nechcu ani pan boh im nepomoze.
Moja skusenost je s mojou sestrou,ktora pije,ano hanbila som sa za nu aj za seba,ze mam taku sestru,ale moj priatel ma z toho vyviedol a povedal,ze nastastie ja som uplne ina a je rad,ze ma ma. Mna to sice stale trapi,ale uz menej,lebo som konecne pochopila,ze ona si musi sama pomoct,lebo ked sme jej my surodenci s mamou chceli pomoct,tak nam este vynadala a bola na nas agresivna. Odvtedy sa o tom uz nebavime,nechali sme ju tak,lebo by nam len ublizovala.

Takze tolko moja skusenost a pochopenie pre teba :-)