Lubili sme sa. Velmi sme sa lubili a planovali sme si spolocnu buducnost, aj napriek tomu, ze ja som casto velmi trpela. Po kazdej hadke som dokazala zabudnut. A zacat odznova. Ale zrazu zacali ostavat rany. Stale som vsak lubila, aj ked som myslela, ze on uz nie. Mylila som sa, len on sa na vsetko pozeral uplne inak, ako ja a ani len netusil, ze moje rany zacinaju byt take hlboke. Dnes ho stale lubim, ale moja laska sa premenila na akysi materinsky cit, strach, obavy o to, co s nim bude, ked ho opustim. Ale on zo vsetkeho najviac nenavidel loz a nezniesol by, ze by som s nim bola z lutosti. Dnes sme sa rozisli a ja prezivam strasnu bolest. Povedala som mu, ze ho uz nelubim, a aj ked to bola pre neho facka, lebo nechapal, co sa odrazu stalo, on to prijal, pochopil a rozisli sme sa v dobrom. Ja vsak strasne trpim, lebo mi na nom zalezi. Je to normalne? Pripadam si, ako schizofrenik. Co si o tom myslite?
Kam sa stratila laska?
tu sa clovek musi len smiat na tych prispevoch...
a ešte čosi - možno by si mohla začať písať romány a la Steelová, velmi dramatický príspevok....
Tak po
1. lubila si len ty jeho
2. klames jeho aj seba (preco mu hovoriš ze ho nelubiš ked ho ako sa tu vyznavas lubis)
3.nebola to pre neho facka
4. nemusis sa o neho báť, neboj sa o tyzden ho stretnes s inou
5. dievca spamataj sa prava laska je radost nie utrpenie
Ano, Milli, mas pravdu. Nasa laska bola prava, bola presne taka, ako vravis, ale vytratila sa a preto viem, ze to teraz musim prekonat.
Prava laska je, ked mi na niekom zalezi a chcem mu dobre (nie to ked mam dobre pocity) a "skuskou spravnosti" je, ze tento vztah pretrvava napriek tomu, ze mi ten druhy ublizil. A prave to je tvoj pripad. Skoda, ze sa vas vztah takto vyhrotil. Nikto ta vsak nemoze nutit pokracovat vo vztahu, v ktorom by si mala byt nestastna ty aj tvoj partner. Ked si to takto zvazila ako lepsie riesenie, musis to uz len "nejak pretrpiet".
Prava laska je, ked mi na niekom zalezi a chcem mu dobre (nie to ked mam dobre pocity) a "skuskou spravnosti" je, ze tento vztah pretrvava napriek tomu, ze mi ten druhy ublizil. A prave to je tvoj pripad. Skoda, ze sa vas vztah takto vyhrotil. Nikto ta vsak nemoze nutit pokracovat vo vztahu, v ktorom by si mala byt nestastna ty aj tvoj partner. Ked si to takto zvazila ako lepsie riesenie, musis to uz len "nejak pretrpiet".
Ahoj cinderela, velmi dobre poznam tento stav a viem co prezivas. Je tazke nechat z nasho zivota dobrovolne odist cloveka na ktorom nam zalezi. Ale niekedy je to nevyhnutne. Tvoje pocity su v poriadku. Musia preboliet a uletiet. Drzim ti palce...
Dakujem ti, za podporu, evitta. Boli sme spolu rok a pol, pred pol rokom sme planovali svadbu...
Veľmi dobre to poznám a môžem ťa ubezpečiť, že je to normálne. Zaujímalo by ma, koľko ste boli spolu?
