Mám taký problém. Momentálne mám priateľa ale mám pochobnosti či ho vôbec ľúbim a či som vôbec niekoho niekedy ľúbila. Je to príjemný človek ale neviem ako sú natom moje city k nemu. Najhoršie je, že všetkým na okolo radím s citmi a sebe neviem pomôť. Poradte mi prosím.
Áno alebo nie?
Ako ja si urcite ani nemyslim zeby som snim ostala naveky. To urcite nie ale moje doterajsie vztahy boli stokrat horsie ako tento.
nechcem sa hrat na premudrelu dospelacku, ale v tvojom veku som riesila vztahy v style - lubim? nelubim? Nelubim! A sla som od toho cloveka. A hlavne, nic som si z tych "lasok" nerobila......Este ta caka dlhaa, dlha cesta kym stretnes niekoho, s kym si budes naozaj ista. V tvojom veku vztahy zvycajne koncia tak ako aj zacali - rychlo. Nech mi nikto nehovori, ze v 17 si nasiel partnera na cely zivot. Ano, je to mozne, ale u extremne vyspelych jedincov a mozno tak u nasich starych rodicov (ktori vedeli byt zodpovedni v tej dobe). Clovek dokaze skutocne lasku precitit az vo vyssom veku...Je to vsak len moj osobny nazor
Ach tie deti...
Dakujem krasne Maros cenim si to :) aj tebe vsetko dobre idem mu ja napisat
didik.....aspon nebudes sklamana:)
Vela stastia ti prajem:)
Aj podla mna to tak bude najlepsie.
Myslim,ze ano. Povedz mu to na rovinu.Povedz mu,ze si primlada na tak vazne rozhodnutia a potrebujes cas. Nechaj to v rovine priatelstva.Zatial aspon.
Maros myslis ze to tak bude najlepsie ?
Ja to necham tak ostanem snim ako kamaratka. Tak to bud najlepsie. Ranim ho ale ranila by som ho stokrat viac ak by som snim ostala a necitila k nemu nic. Ak mame byt spolu budeme . hoci aj o 10rokov
didik......dobry napad.