Ahojte, chcem Vás poprosit o radu. Pred 4 mesiacmi sa so mnou rozišla priatelka, náš vztah trval 3 a pol roka. Ten dovod rozchodu bola hadka koly banalnej hluposti, a vsak vyustilo to do vzajomneho uražania a dost silných slov. Nasledne to pokračovalo u nej doma, kde sa do toho zaplietla aj jej rodina... Potom som na niekolko dni odišiel ku znamemu a nikomu sa neozval. Ked som sa vratil a chcel sa ospravedlnit, s jej strany uplna ignoracia, a stale opakovanie toho ako ma nechce... nenavidí ma a pod. Nechcel som ju trapit a otravovat,prosíkat a neviem čo... Potom som koly praci bol asi mesiac mimo SR. Po príchode som jej napísal SMS velmi dlhu ktorej obsah bol že ju stale milujem a chcel by som byt s nou. Ani sa neunuvala mi opísat. Po čase som sa stretol s jej kamaratkou ktora mi povedala, že na mna každý nadava aka som špina a howoria jej aby na mna def. zabudla. O asi tížden som ju stretol na diskoteke v sprievode niekoho ineho... To bol pre mna ako šíp do srdca. Ku koncu akcie sme sa stretly vonku bola tam sama, ja v dost podnapitom stave som sa jej prihovoril, ona mi so slzami v očiach povedala že ma rada, ale nechce sa už sklamat že ju všetci odhovaraju, a že keby pridem skor tak by si to viac važila... Ja som sa jej to snažil vysvetlit ale ona mi dala facku a odišla... O chvilku mi od nej prišla sprava s textom prepac za ten večer, ja ti fakt nemožem odpustit, tvojim slubom uz neverím, uz nepi chod domkov a davaj si pozor. Potom som sa ju snažil viac krat kontaktovat ale bez uspechu. A pred mesiacom som sa dozvedel že je do mna stale zalubena, a robí všetko aby na mna zabudla, teraz sa taha asi s najhoršou zgerbou s celeho mesta, čo viem tak piatok čo piatok travi v baroch a nevie čo so sebou... Ja som na tom asi tak že sa nedokažem zamilovat do inej, aj ked som mal možnost mat iny vztah po tíždny som to ukončil s tym že nedokažem byt s nou ked lubim inu... Ja uz fakt neviem čo mam robit som zufaly stale na nu myslím chyba mi :( mam ju ešte kontaktovat bojovat o nu. Ked viem že ma rada ma, ja ju tak isto. Fakt naš vstah bol az do teraz super, vela krasnych veci sme spolu prežily a možno to bol len hlupy napad ale v lete som ju chcel požiadat o ruku. Do čoho ma tlačila aj moja matka. Viem že keby ju chcem získat spat a odčinit to čo som spravil bude ma to stat vela sil, nervou, času, a možno aj slz. Alebo to mam nechat uz tak ostat sam a stale sa trapit prečo ju furt tak velmi milujem? Aký je Váš nazor na toto cele. Ludia na okolo mi najviac radia skusit to zabojovat, lebo vedia aky krasny par s nas bol a čo ona pre mna znamena. Proste naozaj to medzi nami bolo čosi krasne nebol to moj prvý vstah takže viem to porovnat. A myslím že niekoho ako ONA asi uz nestretnem... preto chcem vediet čo mam robit ako mam zit.
Ako dalej, bojovat alebo to nechat tak?
jej rodina ta pred tou hadkou brala normalne?alebo boli uz vtedy nespokojni a vzdy si na teba daco nasli? a mali si co najst?
Zabojuj, pripomínaj sa jej.. držím päste.
opýtaj sa jej, či pre ňu tie tri roky nič neznamenali.. či jej nie je ľúto zahodiť ich len tak za hlavu. nech si aj ona spomenie ako vám bolo spolu dobre. Nech láskavo nie je taká egoistická krava (to jej už nepíš) a nech sa spamätá, lebo život je krátky.
keby tvoja milá zacala pocuvat svoje srdce a nie rady rodiny, ci niekoho ineho, iste by sa to urovnalo. spravili z teba najväčšiu špinu, a ona si to mozno nahovara tiez, aj ked ta miluje. casom pochopi ze sa mylila. vies, mozno ma teraz vo vsetkom zmätok, asi na nu tlaci aj ta jej rodina. podla mna cas vsetko urovna, aj ked to este asi bude dlhy boj, nevešaj hlavu, držím palce!
