Prosím o radu

Príspevok v téme: Prosím o radu
martina713

Dobry den,

chcela by som poprosit o radu. Moj problem urcite vyvola negativne nazory, ale prosim chyb a osobneho zlyhania som si vedoma. Ja potrebujem poradit so situaciou, ktorej som si sama na vine a neviem co dalej. Som vydatá 5 rok, mám 4, 5 rocnu dcerku. Pred rokom som sa spoznala so zenatym muzom, s ktorym som sa aj stretavala. Potom sme si dali pokoj a na jesen sme sa stretli znova. On ma svoju rodinu a tri deti. Ja a moj manzel sme mali este predtym rok krizu, aj pocas tejto doby a ku Vianociam sme sa dohodli ze to kvoli dcere este skusime. Ja som s tym zenatym muzom kontakty prerusila, aj ked som ho mala velmi rada. Avsak som zistila ze som tehotna. Brala som pocas celej doby antikoncepciu. Dieta cakam na 100 precent s nim, nie s manzelom. On o tom vie, manzel nie. On nechce aby som sla na interupciu.. jeho riesenie je sak neakceptovatelne. Bud ostat s nim, co vsak nemozem, ma tri deti, ktore ho potrebuju, nase rodiny sa poznaju. Viem, mala som na to mysliet skor, ale bohuzial nemozem ublizit jeho trom detom, ktore ho miluju. Alebo ostat takto a klamat mojho manzela. Co ma vsak kazdy den uziera. Klamala som, ja viem, ale dieta je ine. Moj manzel aj ja sme svetle typy, a on je tmavy. Aj krvna skupina je ina. Moj manzel je dobry clovek, sice raz mal pomer, ale vysvetlili sme si to. Urobila som velku chybu a ja neviem co dalej. Nechcem si dat ziat moje dietatko. Viem ze zhyniem zaziva. Ale neviem co dalej. Ci to sama s dvoma detickami zvladnem, najma financne. Som VS vzdelana, no moja praca je taka, ze teraz ma cakaju skusky. A potom sa musim rozbehnut na vlastnu past. Moja mamina o tom vie, velmi som jej ublizila a radi mi potrat. Pretoze nase rodiny sa poznaju a nezniesla by tu ostudu. Prosim poradte mi. Som v 7 tyzdni, srdiecko bije na ultrazvuku ako zvon. Mam este jednu dcerku, bojim sa ze jej ublizim. Milujem ju viac nez svoj zivot. Som uz uplne v koncoch, aj ked si plne uvedomujem, ze som bola hlupa.

veve_IX

Martina, pozdravujem. Rozumiem, že je to ozaj náročná situácia. V navrhovanom riešení súhlasím s bella12. Najprijateľnejšia možnosť je priznať chybu aj pred rodinou. Vyjsť s pravdou von a poprosiť manžela o odpustenie. Verím, že to napriek ťažkostiam zvládnete a ako rodina budete viac držať pospolu. Tvoje dieťa vám za život bude vďačné a ver tomu, že raz sa ti každé rozhodnutie pre dobro vráti 100 násobne.
Myslím na vás a držím palce ;-)

bella12

martina713,

chybu nemôžeš napraviť ďalšou, Tvoje 7-týždňové dieťatko nemôže za to, že si stúpila vedľa, bolo by to nefér, keby ono malo platiť za Tvoju chybu. Teraz sa môže zdať, že potrat všetko vyrieši, ale ver mi, ak naň pôjdeš, úľavu nedosiahneš - skôr ešte väčšie výčitky svedomia. Rozhodnúť sa musíš sama a mala by si hľadieť v prvom rade na dobro nového počatého človiečika, ktorý je v tom všetkom nevinne. Mame si mohla ublížiť, ale to už potratom neodčiníš. Hanba nehanba, budeš to Ty, kto bude musieť s vedomím podstúpeného potratu žiť až do konca života, a nie Tvoja mama. Potrat môže všetko načas "ututlať", ale ako sa píše vo sv. písme: nič nie je také skryté, aby sa neodhalilo... Ak by sa o tom Tvoji blízki aj tak v budúcnosti dozvedeli, o to horšie by si sa pred nimi cítila, ak by sa vedeli aj to, že si išla na potrat. Rozhoduješ o osude súrodenca Tvojej dcérky, ktorá by Ti to raz mohla vyčítať... Vyčítať by Ti mohol aj otec dieťaťa, ktorý už teraz nechce, aby si šla na potrat (klobúk dole pred ním) a jeho deti, ktoré by tiež prišli o súrodenca...

V takej situácii je len jedno správne riešenie - a dovolím si tvrdiť, že aj riadne hrdinské - pravda. Priznať si chybu a čeliť následkom. Čo sa stalo, sa neodstane, ľutuješ to a chceš to napraviť, ak Ti dá manžel šancu. Kvôli záchrane manželstva by som však neobetovala svoje dieťa. Život človeka je najvyššia hodnota a tak všetko ostatné musí ustúpiť. Počaté dieťatko je na Tebe úplne závislé a potrebuje Ťa rovnako, ako Tvoja dcérka. Ak ho Ty neobrániš, kto sa ho zastane? Ak by Ťa aj všetci opustili, preň ostaneš aj tak najlepšou mamou na svete.

Nemysli dopredu na to, čo sa možno ani nestane. V najhoršom prípade, ak by si ostala bez podpory a finančnej pomoci, môžeš sa obrátiť o pomoc na:
www.zachranmezivoty.sk
Verím však, že neostaneš sama a že Tvoj manžel - možno po dlhšom čase, Ti dokáže odpustiť a akceptovať dieťa, ktoré nie je jeho. On sám, ako píšeš, je dobrý a tiež raz stúpil vedľa, hádam by Ťa nevyhnal samu niekde na ulicu...
Držím Ti palce a budem na Teba myslieť.

niečo o postabortívnom syndróme:

www.popotratu.cz