Ahojte!Pred pol rokom som kúpil deťom pre radosť psíka. To som ani netušil, čo to spôsobí. Deti ho majú radi, ale manželka ho priam zbožňuje. Vraví mu, ako ho ľúbi, bozkáva ho na ňufák. To by ešte šlo, ale ja ho nemôžem za nič vyhrešiť, keď aj dačo vyvedie, všetko musíme prispôsobovať psovi. Nedávno som ho škrabal za ušami a on namňa tak zamručal. Manželka spustila do mňa krik, že čo mu ubližujem. Že ho nemám tak či onak hladkať, lebo on to nemá rád.A že ja naňho žiarlim, lebo ona ho ľúbi a ja to nejdem zniesť.Púšťa ho aj do domu. Minule mu bolo zle a ovracal celú plávajúcu podlahu.Radšej som nič nepovedal, aby zase nebolo zle. Najnovšie jeho výstrelky sú úteky zo dvora. Ja potom po večeroch opravujem plot a plátam diery, ktoré si tam spravil. Naposledy som povedal, že už namám na to chuť a keď chce ujsť, ujde tak či tak. Bolo mi povedané, že ho budem mať na svedomí, ak sa mu dačo stane. Zdá sa mi primitívne, aby sme sa každý deň hádali kôli psovi,ktorý mal byť na radosť. A aby som nezabudol, ešte máme jedného psa a tomu nemá ani kto vodu naliať, keď to ja neurobím. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Už sa bojím aj kýchnuť, aby to nebolo zase namierené proti nášmu miláčikovi.Povedal som manželke, že by som chcel byť tým psom, aby mi venovala toľko starostlivosti a lásky, ako jemu. Hneď som bol zase vyhlásený za žiarlivca.Jedno je láska ku zvieraťu a iné doslova posadnutosť. Čo si o tom myslíte? Je to normálne?
prehnaná láska ku psovi
Ahojte všetci! Ďakujem za vyčerpávajúce odpovede. Ani som netušil, kam sa táto debata až zvrhne. Podstatné je, že rodinnú radu som zvolal. Určil som jasné pravidlá a myslím, že to zabralo. Pes predsa nemôže riadiť chod rodiny. Ráno sa pekne priviaže na 5 metrové lanko, aby neutekal. Keď prídu deti zo školy, tak ho pustia, alebo idú s ním na vychádzku. Teraz, keď sú takéto mrazy spáva v chodbe. Manželke roztrhal na franforce papuče, ale ani nemukla. Keď ho hreším za dáku lotrovinu, robím to tak, aby to manželka nevidela. Pes dostane svoje a manželka je spokojná, že jej chránenca nekáram. Ale prišla na to, že ho treba prísnejšie usmerňovať, lebo si už začal robiť to, čo chce. Druhého psíka si láskam, kedy môžem. Lebo normálne žiarlil. Ale myslím, že sa to unormálnilo. A necítim už takú zlosť na psa, ako predtým. On za to chudák vlastne ani nemohol...
psickar, tak ako to pokracuje?
Dada, tak ja som proti strihaniu a v zime by som to uz definitivne zakazala, ved to je ich ochrana! (Este k tomu stres pre psa.)Ale psie kadernicky potrebuju zarabat aj v zime... Rasy s dlhsou srstou potrebuju väcsiu starostlivost, mali by sa denne cesat. Ak sa im srst uz pochlpi alebo ak je na to iny vaznejsi dovod, dobre, musi sa ostrihat. A ked v zime, treba psikovi kabatik. Nechapem vsak ludi, co davaju psov strihat kvoli peknej frizure. Alebo im uväzuju srst nad ocami do maslicky, pritom ten pes tam nema tu srst na srandu, chrani mu oci, nakolko niektore rasy su citlivejsie na ostre svetlo.
A ak sa predsa len rozhodnes ho dat ostrihat, resp. ak je to nutne, pri srihani by som zostala pri nom (aj ked kadernicky tvrdia, ze je lepsie odist)a mozno pomozu maskrty, aby sa tak nebal. Uviazat by som mojho psa urcite nedovolila.
ahoj psickar.ja tiez milujem mojho psa nadovsetko,viem aky to je pocit, ked sa miaky chlpaty stvornohy vkradne do zivota,ked je to najviac potrebne.ja ako zastankina prava zvierat, by som riesila vasu situaciu tak, ze vy ste hlava rodiny a preto by ste mal zvolat rodinnu poradu a dat jasne najavp, ze ten pes bude na rovnakej urovni ako ten ktoreho uz mate dlhsie. to zanemna zit na dvore, oboch vencit ak vencite, oboh krmit A napajat spolocnea obom spravit budu na dvore( koterec ci nieco podobne neodporuvcam ani retaz).samozrejme aj tomu psovi treba dat najavo ze vy ste tu pan a jediny pan ktoreho ma posluchat... co sa tyka utekov z dvora....malo by to byt sezonne a mat nieco spolocne z obdobim ked samicky haraju..nazaciatok to bude snad pre vas tazke, ale po niakych par dnoch si aj panni manzelka zvykne aj deti...a aj pes.ale ak ste ho odmalicka pustali donutra spavat, tak pri teplotach pod nulou odporucam do predchodby ci chodby ho nechat spat. ( tiez vlastna skusenost)..a este jedna vec,...pes je taky akeho ho ludia naucia. tak ho netrestajte ked mate stres na rodinu....vswtko dobre drzim palce-
Dada, u veterinara sa boji kazdy pes. Aj ten moj by mi vyskocil az na hlavu.
U kadernicky je to ale ine...neviem ci si uz s nim bola, ale moja fenka celkom pekne drzi. Doma by som ju nemala velmi sancu ostrihat. Nasa psia kadernicka je proti uvazovaniu psov a ide jej to aj bez toho. Treba len skusit.
Tak ja budem tiez asi z tych "divnych", ale ja milujem svojho psa viac ako cokolvek,ci kohokolvek ineho. Vzala som si ho z utulku v case,ked mi nebolo psychicky najlepsie a to,ako ma ten psik z toho dostal,sa neda popisat. Tolko lasky,co mi dal, tolko srandy,co je s nim...ako sa uprimne tesi,ked pridem domov,napriek tomu,ze som ho nechala niekolko hodin sameho...ako sa vie pritulit,ked citi moj smutok. Stojim si za tym, ze ludia by sa mohli ucit vlastnostiam od zvierat. A ano,spava so mnou v posteli, aj mi olizuje tvar...a je to pre mna uplne normalne.
Deria, si moj clovek :-)
deria, vidím, že máš skusenosti, poraď prosím, ako mám dať ostrihať psíka, yorkiho, ked sa neskutočne bojí...u lekára sa veľmi trasie, schováva sa pod moje ruky, nechce stáť na nožičkách..toto bude aj u kaderníčky...strihala som ju doteraz sama, ale teraz je už dosť vlasatá a netrufam si, aby som ju nedokatovala :)
nechcem ju vystaviť stresu, určite tam chcem byť s ňou a v žiadnom prípade nedovolím aby ju uviazali...
ale ako na to, aby stála nožičkách, a držala hlavičku ?
Dazdovka...to je spravny pristup k svojej rodine...
Ja mam alergika kocura... Nie je to ziadna radost, ale tak vychadzame mu vsetci v ustrety a stoji nas to nemalo namahy aj penazi. Neviem si ale predstavit, kebyze som ja alebo moje pripadne decko alergik, ako by som dala zvierata prec... moja najhorsia nocna mora :) Nuz, asi by sme sa vsetci napchavali tabletkami :)
