Verite, ze taketo nieco existuje? Ze existuje ten tunel so svetlom, ktorym sa prechadza? Vela ludi napisalo, ze v tom case sa oddelili od tela a pozerali sa zhora na seba a po prebrati vedeli popisat vsetko dobodky, co sa dialo, ked boli v bezvedomi...
Klinicka smrt...
ano, existuje
Ja si osobne myslím , že klinická smrt nieje len nejaký sen , mnoho ludi prežilo klinicku smrt a majú take iste zážitky.Viera v Boha je velmi doležitá,pretože Boh je všetko..
Ja verím tým čo prežili klnickú smrt
aj podla mna sa len mozog s nami "zahrava" vtedy. Ja ked som raz odpadla videla som svetla pocula hlasy a bolo mi fajn vsetko si pamatam a to som v ziadnej klinickej smrti nebola ani na nijakej hranici a predsa som sa citila dobre, svetlo bolo aj hlasy:DDD
Aisha: Nie som náchylná veriť na poslania, ale vďaka:)
Je to zvláštny fenomén, odpútanie od tela a tieto veci... Tiež som videla svoju mamu, ako pri mne sedí a zúfalo do mňa pchá cukrovú vodu. Tak som sa donútila prehltnúť.
Merngestr, neviem, co sa ti stalo, ale ked si sa chcela odpravit, musela si byt uplne na dne... To, ze este zijes a navyse nejaky hlas ta nabadal prebrat sa, znamena, ze mozes mat tu v zivote nejake poslanie, o ktorom este ani sama nevies. A presne, toto, co tu popisujes som citala dneska. Jeden chalan opisoval, ako po nehode vysiel z tela a pozoroval lekarov, ako sa ho snazia zachranit. Nikto mu neveril, az kym nezacal opisat detaily. Kazdemu spadla sanka, lebo bol v bezvedomi a predsa vedel, co sa dialo...
Klinická smrť bola tak dávno, že to by som ti už asi ťažko povedala... Je ale pravda, že mám za sebou viac zážitkov na hranici života a smrti, aspoň pokiaľ môžem posúdiť. Keďže som sa pokúšala pár ráz odpraviť, je možné, aj keď mi to nevyšlo, že som sa mohla dostať na hranicu. Počula som hlas, ktorý ma nabádal, aby som sa prebrala, kým je ešte čas (to bolo vtedy, keď ma matka preberala z bezvedomia po predávkovaní inzulínom, ten mužský hlas však nemohol byť jej). Pokiaľ ide o odpútanie od tela (teraz však neviem - je to teda tiež prejav klin. smrti? Ejha.), videla som sa síce jasne ako v zrkadle, zároveň však zahmlene (ehm, to asi nedáva zmysel, však). Pozrela som na svoje telo (!) - to bolo opäť v bezvedomí po predávkovaní inzulínom - usmiala sa naň, otočila som sa a odchádzala preč...
Pokoj. Strach. Úľava. Asi to som cítila.
Merengester, a co si prezivala? Niezeby som to chcela prezit aj aj, ale dneska som citala o tom taky clanok a zaujalo ma to. Reku, opytam sa ludi na fore... :)
Isteže verím, keď to mám za sebou. Odpútanie sa od tela bola zaujímavá skúsenosť.
Moja teoria je taka ze sa snami mozog hra, a sprijemnuje nam smrt. To co nasleduje potom typujem na vecny bezsenny spanok.
Zaujima ma, co je vlastne ten tunel a svetlo, ako to mnohi popisuju. Je dobre vediet, co nas caka.