čo po rozchode..

Tiez som na tom podobne po niekolkorocnom nevydarenom vztahu som si povedala stop ak to niekto nemysli so mnou vazne tak sa nenecham obalamutit..

spoznala som sa naozaj s krasnym, charizmatickym pozornym(zo zaciatku) muzom nie jedna by sa za nim otocila..

preslo par tyznov vztahu a s nim prvy problem z ktoreho vyplynulo, ze ten za koho som ho mala je uplne iny...EGOISTA zataty, zatrpknuty videl len seba.. vraj on je taky a on si stoji za svojim a ja ked som chcela povedat nieco tak som nemohla pretoze on si mysli to a je to tak a on sa nebude menit a on take veci nebude riesit a ked sa mi nepaci tak sa rozid,toto aj mojej byvalej vadilo atd. cize ja som bola ta zla...nechcel sa porozpravat. tak som povedala dobre ja sa nebudem trapit kvoli niecomu na com tebe nezalezi a som zvedava ktora sa ti bude prisposobovat...

dohodli sme sa, ze je koniec a ja som myslela ze bude bojovat ako bojoval za to ked ma doslova velmi chcel.. hm (naivka)

uz ma to tak nehneva ako na zaciatku, ale zase som vhupla do takeho vztahu kde som sa iba sklamala a citila nedocenena, potrebovala som viac pozornosti ktoru som nedostavala iba som si namyslala, vsak to sa zmeni, teraz si mozem buchat hlavu o stenu, ze som bola zaslepena a bez rozmyslania som sa hrnula do vztahu(ja som nebola iniciator).

laska je sice pekna, ale len laska nestaci..takemu cloveku sa len vyhybat... taky clovek sa podla mna nikdy nezmeni lebo od druhych ocakava neustale prisposobovanie sa..z nicoho si nerobi tazku hlavu, nic neriesi neda sa snim porozpravat lebo problemy inych ho nezaujimaju...iba tie svoje!a mnoho inych veci... takymto egoistickych jedincov by som fackala nech sa zobudia. Boh ma opatruj nech na takeho uz nikdy nenatrafim ...

Tiez som na tom podobne. Ukoncil som niekolko rocny vztah /a dufam, ze natrvalo a hadam na nenapadne to znovu skusat/, kde predstava partnerky vo vztahu bola len jej smerom, ako to jej vyhovovalo a aby sa kazdy tomu prisposoboval.

lollla,

ak bol egoista, bud rada, ze si nasla silu v sebe povedat to nahlas a ukoncit to. Ja som na tom podobne. 3 rocny vztah s clovekom, ktoreho svet sa sklada iba z jeho pocitov, z jeho problemov, ja, ja, ja, ja...
A doteraz lutujem, ze som to neskoncila uz pri prvych signaloch, napr. ked som chcela hovorit o svojom probleme s nim, ako s partnerom a on mi do mojej vety skocil a vypraval si svoje. Na zaciatku som mu za to nadavala, aj ked on si z toho h.vno robil, tvrdil, ze by inak zabudol co mi chcel povedat.. Casom som uplne rezignovala. Ked potom prisla facka v podobe vaznych zdravotnych problemov (u mna) naplno sa mi otvorili oci a vtedy som si uvedomila, ze STACILO. Dakujem za to, pretoze bez tohto by som dalej stracala cas s niekym, kto si nezasluzi ani len pozdrav. Takze co robit? Dakuj sebe, ze si spravila krok. A ver, ze teraz sa ti moze zdat, ze nevies co dalej a za rok (a mozno ovela skor) sa budes cudovat, ako si mohla vobec takto uvazovat. Ak nieco nefunguje, treba to vymenit :) Drzim ti palce a hlavu hore, v zivote je jedno podstatne, aby bol clovek stastny. Verim, ze ty stastna este budes ;)

Chce to cas ako sa povie cas je najlepsie liek a viem to z vlastnej skusenosti...Ty sa musis posnazit odputat sa od minulosti a zabudnut..Mysli len na tie pekne veci ktore boli medzi vami na to zle nemysli..Ak budes stale riesit veci z minulosti dalje sa nepohnes a budes sa trapit viac a viac.Zijeme len raz tak zi pritomnost a minulost nechaj minulostou..

Vychutnavaj si konecne slobodu, nie??

zi tak ako si zila predtym ako si ho spoznala, alebo tak ako si zila aj ked si ho poznala, ked pises ze bol egoista isto si travila sama cas...a hotovo...

potrebujes navod na to ako zit? ubohe...

hladaj si pracu, vzdelavaj sa, chodievaj von s priatelmi,ked sa stahujes do noveho zamestnaj sa zariadovanim bytu, rob to co ta bavi...najdi si trebars noveho chlapa ak mas pocit ze ho chces...neviem co cakas ze ti tu ludia napisu...

ja som tomu nechal volny priebeh ... len prve take dva tri tyzdne boli hrozne... casom uz aj lepsie ... po troch mesiacoch uz je to viacmenej okej ale to len preto lebo niesme si na occiach... treba si uvedomit ze nas musi nieco krajsie postrehnut... treba dufat :))

annika1987, velmi dobre. presne moja skusenost.

lollla, ked som bola v tvojej situacii, uvedomila som si jednu vec - v tej chvili mi jednoducho dobre nemohlo byt, a vedela som, ze musim iba vydrzat to najhorsie a ze to bude uz len lahsie, a naozaj to tak aj bolo, aj ked stara bolest asi nikdy nezmizne celkom

Ahojte, vďaka za názory.. s tými kamarátkami je dosť komplikované, nemám sa veľmi komu posťažovať, nemám nejakú extra dobrú kamarátku..
a v práci som vo výpovednej lehote (nie z mojej vôle) a ešte som si nič iné nenašla.. takže týmto je to o dosť ťažšie.