prestante s tymito radami

Ja radim svojsky:D Lepsie je sa tym neriadit:D

Tvrdila by si to, ak by si nepoznala depresiu, ale mala rakovinu? Isto nie
Fyzická choroba býva v mnohých prípadoch spúšťačom depresie
Napriek tomu si myslím, že ak sme na svete, mali by sme si to vážiť. Aj keď je ten život občas skurv..ý, dáva facky jednu za druhou, treba ho jednoducho žiť

su problemy a su "problemy", tie druhe su preudoproblemy dospievajucich a tam treba nie polutovat ale skor to rozobrat nech si pubertiak uvedomi ze kde je problem, ine je to pri skutocnej depresii.

slnečnicaa: Myslím, že takuzdost netvrdil práve taký extrém, že s rakovinou je ti veselo...
Miloš Kopecký tvrdil, že jeho rakovina bola v porovnaní s depresiami mániodepresie ako nič. Verím tomu.

Moja selfharmerská "obhajoba" znie: "Radšej akúkoľvek fyzickú bolesť než psychickú." A to fakt. Depresia je totálne svinstvo. Aj mňa tvoj príspevok pozitívne prekvapil, mám dojem, že toto si veľa ľudí ani neuvedomuje.

Myslim ze zdravy dusevny stav je hodnotnejsi ako fyzicky, alebo materialny. Preto ma stvu tieto ,,rady".

Takže s rakovinou by ti bolo úplne veselo! A ťažko alebo nevyliečiteľne (fyzicky) chorí ľudia majú v podstate štastný život.
Viem, čo je depresia (nehovorím o najťažšej forme, kde sa pridružujú aj somatické poruchy) a viem, čo je rakovina.

takuzdost toto je prispevok (ten 18:05 od teba), ktory ma na tomto fore zatial asi najviac pozitivne prekvapil

Myslim ze taky clovek je predovsetkym chory, nestastny, unaveny, osamoteny, zufaly (pokial to nie je nejaky magor co chce pozornost), taki ludia pisu so zufalstvom a sami v sebe bojuju o zivot, samozrejme ze si uvedomuju, ze o nieco velmi drahe prichadzaju! Inak by sa zabili hned, nie? Samozrejme ze vedia ze to nie je spravne, vedia ze sa to neda vratit... ale su chori! Myslim ze vacsina z nich by s radostou svoj zivot dala tym, ktori, ako hovorite, ho nemaju aj ked chcu. NApriklad lebo su chori- ale aj depresia je choroba, a dusevna choroba dokaze nicit az do spiku kosti. Ak by bol clovek bez obidvoch noh ale stastny, chcel by telo (zivot) cloveka s depresiou? S porusenou rovnovahou v mozgu, s ciernociernymi dnami, unavou, slabostou, nechutou? Sam by som dal fyzicke zdravie za dusevne. LEbo ten ,,zivot", ktori si clovek ,,nevazi a nezasluzi" nie je postaveny len na materialnych veciach (,,ved mas dom a pocitac, vaz si to!") alebo fyzickych (ved mas fyzicky zdrave telo, vaz si ho!). Myslim ze zdravy dusevny stav je hodnotnejsi ako fyzicky, alebo materialny. Preto ma stvu tieto ,,rady".

Ako človek so suicidiálnymi sklonmi musím s tebou súhlasiť, nie sú to práve najvhodnejšie rady.
Samozrejme by bolo fajn uvedomiť si, že často je za túžbou ukončiť život tiež choroba, a s tým v skutočnosti my nič nespravíme, ale sú rady, ktoré pomáhajú, aspoň na čas. Podobné "rady", aké uvádzaš, vzbudzujú v človeku len väčšiu vinu (alebo i sebaľútosť, keď to mám napísať otvorene). Neviem, akému typu ľudí by pomohli také či onaké rady. Mne však jedna kamarátka raz príšerne vynadala do srabov, etc., keď som jej napísala o samovražedných úvahách:) Pomohlo mi to - inému by však rozhodne nemuselo.
Kázať a moralizovať - radšej nie; poradiť a najlepšie dokopať za odborníkom - hej. Buď je dotyčný načisto zúfalý, alebo v depresii, alebo bohviečo, a to treba riešiť, že jo?
Viem však, že ľudia si často nevedia rady, keď sa stretnú s potenciálnym samovrahom, začnú vyčítať, obviňovať, dokonca aj bagatelizovať, jednoducho sú bezmocní.

Vobec to nieje nepodstatné, len ľudia, čo nezažili, nechápu!