Mám 20 no môj život v láske a vzťahoch sa nepohýna ďalej

Myslím, že nadpis presne vystihuje to, čím sa trápim už dlhé obdobie. Mám za sebou 2 vzťahy, jeden úplne hlúpy, pubertiacky, druhý už trošku vážnejší, ale aj ten skončil slovíčkom rozchod po 5 mesiacoch. Od tohto vzťahu ubehlo už 2 a pol roka a ja som sa nikam nepohla. Ako keby som zastala a moje nohy odmietli vykročiť vpred. Za to obdobie som s nikým nebola, žiadne rande, len kamaráti, škola a domov. Prvý rok po rozchode som sa uzatvorila do seba, nechcela nikam ísť, iba sedela zavretá v izbe, so slzami a myšlienkami. Teraz si uvedomujem, že som stratila rok, rok, ktorý som mohla prežiť ako som chcela, zažiť nové veci, no premrhala som to, tým, že som čakala na človeka, ktorého som tak ľúbila. A doteraz je to tak, neviem sa pohnúť ďalej. A tak je to aj teraz,síce na vysokej prišiel človek, s ktorým som to chcela skúsiť, skúsiť aké to je zažiť vzťah a skúsiť sa pohnúť ďalej no nič. Bozky, objatia vo mne nič neprebúdzali. Snažila som sa, oblbovala som samú seba, že to chce čas, no iba sme sa trápili, moje vnútro nefungovalo, necítila som nič. A preto sme to ukončili a ostali dobrí kamaráti aj naďalej. A preto sa sama seba pýtam, dokedy takáto budem? Dokedy budem zvnútra úplne prázdna, dokedy nebudem nič cítiť? Nebaví ma to, viem, veď mám 20. ešte život pred sebou, ale ja nepatrím k tým holkám, čo žijú každý piatok na párty a striedajú chalanov ako ponožky. Toto niesom ja, asi som sa fakt mala do inej doby narodiť:) Dúfam, že sa mi niekto z Vás ozve a ďakujem Vám za vaše názory.