zdravim vas...s priatelom sme spolu priblizne rok..a v poslednej dobe pozorujem, ze nie som si ista ci s nim chcem byt dalej..kebyze si mam predstavit spolocnu buducnost na neurcito asi by som sa zblaznila..z neho, z jeho rodiny..on je skor pesimista, treba ho tahat dopredu, velmi ani nevie co v 25 od zivota chce, momentalne byva s rodicmi este..je tam omnoho viac veci ale nechcem vsetko rozpisovat..ja som skor spolocenska, on najradsej sedi doma..zo zaciatku to az tak nebolo aj som si myslela, ze ho nakopnem k zivotu trochu ale teraz mi uz dochadzaju sily..sama som vycerpana z neustalych hadok aj to pre somariny vacsinou..aj napriek tomu ho mam velmi rada a bude mi chybat jeho pritomnost..ale viem ze je to tak lepsie pre nas oboch..ide o to, ze o dva mesiace ma dolezite skusky v ktorych ho podporujem lebo by mu velmi pomohli ked ich uspesne vykona..ale bojim sa ze ked sa rozideme, vykasle sa na ne alebo to nespravi..sama by som si potom vycitala ze je to moja vina..na mojom mieste by ste pockali po skuskach?vdaka za rady
ako sa rozist...
sima888
natusa42
hej,počkaj ..neurob takú kravinu ako ja,že som ho opustila v tej najhoršej chvíli v živote,a potom som sa s ním znova dala dokopy a vyčíta mi to..
a si si stopercentne istá,že hop už nechceš ?vôbec ?nezáleží ti už na nom ?tráp sa ešte tú chvíľku a teda potom ho kopni do riti ..ale nie skôr,ešte by toi nespravil a dal ti to za vinu ...inak ,ja som v rovnakej sitzuácii ako ty ,tiež neviem,kedy sa mám rozísť s ním..lenže ja som s ním už dva roky,a z toho rok už trpím :(:(
