Dobrý mám 19 rokov a taký problém nemôžem (nie nechcem) sa ľuďom pozrieť do očí. Ani čo sa týka rodiny ani kamarátov. S rodinou to nevadí lebo už sú na to zvyknutý odkedy som bol malý. Ak sa pri konverzácii napríklad s priateľmi niekomu "nasilu" pozerám do očí ani neviem presne opísať ako sa vtedy cítim každopádne po chvíli sklopím zrak. Ešte som si všimol jednu vec a to, že sa mam veľký problém sústrediť na to čo priatelia hovoria pokiaľ sa niekomu pozerám do očí. Niežeby mi ušla podstata rozhovoru ale niektoré veci akoby som si nepamätal presne. Dosť to prekáža hlavne keď stretnem s partiou niekoho nového a niesom schopný sa mu pozrieť do očí. Takto už o mne 3 dievčatá povedali, že som nejaký čudný po 10 minútach čo ma poznali asi preto, že miesto na nich som pozeral na chodník.
Inak od malička mám problém si zohnať kamarátov vždy som bol skôr typ ktorý sa hral sám namiesto s kamarátmi. Píšem to pretože si myslím, že to môže spolu súvisieť
Mam problém niekomu sa pozrieť do očí
Mala som kolegu, kt mal taký istý problém ako ty, naučila som ho, aby sa díval na bod medzi očami, tam, kde začína nos. Vyzerá to, ako by si pozeral do očí, aj keď nepozeráš
Neviem autista asi niesom viem normálne rozprávať nikdy som s tým nemal problém urobil som maturitu a chcem ísť študovať vysokú školu. Jediné v čom som ľavý sú manuálne práce - práce pri ktorých je potrebná motorická zručnosť. Mal som problém naučiť sa jesť s príborom presnejšie som ho nesprávne držal bicykovať som sa učil celé leto na korčuliach a skateborde som sa dodnes nenaučil. Je toho viac proste setky práce pri ktorých je potrebná motorická zručnosť sú pre mňa neskutočný problém naučiť sa ich robiť.
Vrátim sa k problému s pozeraním do očí neviem si to natrénovať a nie nemám strach je to niečo iné neviem nájsť na to vhodné pomenovanie. A ešte čo omne povedali tie dievčatá, že som čudný môže byť aj preto, že niekedy niečo poviem ale ani ma nenapadne, že to môže niekoho uraziť. Napríklad kamarát jeden ma také čudne oči a ja som mu povedal, že ich ma ako ropucha - ale ja som to myslel tvarom nechcel som ho uraziť a čo viem dosť sa nato urazil.
autisti maju problem divat sa ludom do oci
nedivas sa do oci lebo mas strach?
ocny kontakt je velmi dolezity, staci divat sa len chvilku a potom zas nie, tym ze sa divate do oci ako keby ste si umoznovali vstup do dusi. skus to najprv s vlastnou rodinou. natrenuj si to.
