Prvý vážny vzťah

Zo svojím priateľom som vyše troch rokov a jednoducho obaja sme typy ktoré žiarlia. Ja žiarlim a on taktiež. Nieje to zase chorobné ale na druhej strane sama si uvedomujem že to môže byť lepšie.

Lenže veríme si. Všetku dôveru vkladám do neho. Dokazujem mu to. Na začiatku sme si určili isté pravidlá, nepísané, také milé :-) a dnes sme radi že sme to urobili.

Na jednej strane viem ako sa cítiš a na tej druhej viem ako sa cíti tvoj priateľ. Lenže ty si musíš byť istá že s ním chceš naozaj byť, nie o tom pochybovať a ako sama píšeš ty nevieš či to nieje len chvíľkové. Pusť sa, oddaj sa tomu, nedrž sa toho či to je alebo nieje chvíľkové.

Povedz priateľovi o tom ako veľmi ho miluješ a že ti môže veriť. Tak si dajte pravidlá, napríklad že sa mu ozveš keď dakde pôjdeš s kamarátmi. Volaj ho tiež, veď nech spozná ľudí s ktorými sa stýkaš. Potom nechápem prečo by s tým mal mať problém.

Ale nezahadzuj čo máš. Možno si natrafila na niečo čo je už v tejto dobe vzácne. Netušíš koľko ľudí o tom sníva. Pozor. Problém je ak ti priateľ nadáva, alebo si ťa neváži ale toto? - je to začiatok vzťahu. Ono to prejde. Keď mu dáš jasne najavo že s ľudmi s ktorými si nerobíš nič zlé tak to musí pochopiť. Choď von s kamarátmi a občas mu napíš že ti chýba a na neho myslíš aj ked sa teraz venuješ kamarátkam. Tým ho presvedčíš o tom že máš pred očami len jeho.

A navyše myslím že ti verí, len je zvyknutý na niečo iné a naozaj všetko čo za tým je je to že sa bojí.

Nechaj ho nech na začiatku chodí s tebou von, s tvojimi kamarátkami, nech ich poriadne spozná a uvidíš že po mesiaci si na to že chodíš von bez neho zvykne

3nttt
gratulujem, co si dokazala je skvele

Bubu
Vdaka za odpoved, tiez gratulujem, krasne opisujes svoje pocity zalubenosti, ja tomu hovorim motyliky v bruchu, tie aj v mojom bruchu stale santia, ked si pomyslim na mojho terajsieho priatela ked nie som s nim, tak nech Vam to vydrzi navzdy, asi u toho Tvojho neslo ani na zaciatku o chorobnu ziarlivost

Ivka
suhlasim s poslednym Bubu prispevkom, zelam Ti, aby to bolo iba tymi zlymi skusenostami, inak vsetkym a sebe tiez zelam more lasky, lebo ta je v nasom zivote po zdravi najdolezitejsia a so zdravim priamo suvisi, lebo ak milujeme a sme milovani, sme stastni a ked sme stastni, smej aj zdravsi, prezivam to iste, co Vy, ibaze ja mam 58 rokov, co je dokaz, ze laska kvitne v kazdom veku, to je teda nepopieratelny fakt, dufam, ze si toto precitaju aj starsi, ktori su sami a pre vek uz hadzu flintu do zita

Ivka, pokiaľ je jeho správanie podmienené jeho skúsenostiam, tak si myslím, že ti časom začne prirodzene veriť a nastane situácia ako tu hovorila 3nttt. Rozhodne si všetko nechaj prejsť hlavou a uvidíš, ako sa to celé bude vyvíjať.

presne si opísala môj pocit :))) ja mu dávam najavo ... že potrebujem iba jeho ale čo no ... nepomáha často mi hovorí že keby nebol pri mne tak isto ma niekto zbalí a to mi moc ubližuje lebo mi neverí ... je to tým že pred tým všetky vzťahy čo mal ... tak ho baba podviedla tak si dáva pozor škoda že to odnášam ja čo nato ani nepomyslím :)))) inak je všetko uplne no juuuj

ta3
sme spolu skoro pol roka, toto bola vec ktorú sme vyriešili behom prvého týždňa nášho vzťahu a vôbec to nebolo také vážne ako to tu opisuje Ivka. Len som tým chcela povedať to, že možno to jej priateľ robí pre to, že mu nedala dostatočne najavo ako je pre ňu takýto spôsob života dôležitý. Určite to nepotláča, som si s tým istá. Na druhej strane si ma snaží chrániť, čo mi dáva pocit bezpečnosti ale podotýkam, nijako ma neoddeľuje od mojich kamarátov. Myslím si, že uňho to bol skôr len taký počiatočný strach z toho, že sme sa ešte celkom nepoznali a tuším, že mu už takto raz ubzikla nejaká bývalá známosť, takže bol len opatrný. Osobne nenávidím žiarlivosť a keby som videla, že s ním nejako hýbe to keď mu poviem napríklad, že si ku mne presadol spolužiak zo školy aby mohol sedieť vedľa mňa (lebo nosím zo sebou protistresový vankúšik) tak by som sa asi nad tým zamyslela. Naopak som pri ňom pochopila, že nejaké provokácie, aby žiarlil nemajú zmysel, lebo keď som si predstavila, že by mal on robiť nejakej babe to, čo ja som robila s kamarátmi pred bývalými, tak mi prišlo zle. Ale možno je to aj tým, že mám pocit, že niekoho prvý krát vážne milujem. Pocity pri tomto človeku sú totiž oveľa intenzívnejšie aké som prežívala pred tým. Ešte som totiž nezažila to, že keď sedíme vedľa seba v aute a niekam ideme a on ma chytí za ruku (len tak), rozochveje sa mi srdce, tri krát pretočí žalúdok, zovrie sa mi krk a keby som stála tak sa mi aj kolená podlomia. Mám s ním pocit absolútnej harmónie a to že by mohol trpieť chorobnou žiarlivosťou mi asi ani nikdy pri ňom nenapadlo.

prepáčte že som sa takto rozpísala nabudúce si založím vlastnú tému :-D

Natusa42 v túto odpoveď som dúfala asi to má každý inak ..ale budem sa držať tvojej rady takto mi to vyhovuje .. hlavne som chcela počuť tu vetu že ak je to ten pravý tak ma to neprejde :)

Fuu teraz ho nedokážem opustiť je moje všetko...alee viete... máte všetci pravdu je to choroba a tak lenže aj tí kamarati si ma prestali všímať odkedy mam jeho :D takže jedno lepšie ako druhé ..

ale joj :) ja som prežívala to isté pred rokom:)je to super,užívaj,vychutnávaj si ,čo máš,že máš lásku :)to je to najkrajšie,čo môžeš mať :)len ľúúb naplno a neprejde ťa to ,ak je ten pravý :)neboj :)to som si aj ja myslela,ale nakoniec ho ľúbim už od prvej minúty až po dnes,čiže dva roky :)

ta3 - nemas podla mna uplne pravdu. ja som sice nikdy nebola chorobne ziarliva ale bola som viac ako je normalne. ale po urcitom case som si uvedomila ze vlastne nemam dovod ziarlit. a hlavne ma mrzelo ze to mojho draheho trapi. nejako to samo ustupilo a nemyslim si ze to len potlacam...jednoducho som pochopila :)
nehovorim ze vo mne nieje ani stipka zdravej ziarlivosti,ale v kom nieje :)

ak chces byt stastna, nevzdavaj sa svojho zivota a svojich kamaratov kvoli vztahu. ak to ten tvoj nedokaze pochopit a bude ta obmedzovat, tak ta nelubi, len ta chce vlastnit.