zacnem takto, ja viem, ze to je asi niekomu smiesne, a na svete su ine problemy, no ja mam z tohto zmiesane pocity.
On-je velka charizma,gentleman, velmi mily,pozorny, fešak, inteligentny
ja osobne si o sebe myslim, aj to vlastne viem posudit z hodnotenia chlapov,ze patrim k peknym ziadanejsim zenam.
Lenze ja ked sa porovnavam s niekt. jeho kamaratkami mam pocit ,ze som oproti nim len slaby odvar, ze az samej seba sa pytam co na mne vlastne vidi?uprimne preto, lebo som zvyknuta na to, ze ja som stredobod z dovodu ( ci uz na zakladnej alebo na strednej som patrila k tym naj)....... som dost ziarliva a citim sa trapne ked v mojej spolocnosti pozdravi nejaku kamaratku ktora je fakt kus a nemam problem tak ist pochvalit peknu zenu...ale ja sa tvarim, ze som netykavka, sebavedomo, ze mu to nevadi a ja som ja,no jednoducho ziarlim.....mimochodom ked je so mnou nediva sa po inych
ale ja som z toho naozaj mimo... je to normalne? ze sa tak citim, ako chudinka ked vidim nejaku konkurentku ktora ma napr lepsiu postavu alebo hocico... ja viem,ze to znie namyelene, no kazdy pozna svoje prednosti a aj nedostatky, ako mam proti tomu bojovat ak sa to vlastne da?
