Ahojte, vsetci. Nemam sa s kym zdoverit, nemam sa komu vyrozpravat, a sama si neviem rady. V auguste som spoznala chalana, s ktorym som si uz od zaciatku sadla. Mali sme spolocne zaujmy, humor, temy na debatu. Po kratkom case sa rozhodol ist s farbou von a povedal mi, ze z jeho strany je to od zaciatku laska. Ja som ho ale brala len ako kamosa, jednak preto, lebo nebol moj typ, a preto, ze u mna laska pride len po case. Cely rozhovor mi bol dost neprijemny, pretoze som mu nemohla povedat to iste. Je to dobracisko, co by mi zniesol modre z neba. Preto, a aj pre ine dovody, som sa rozhodla dat mu sancu. Stretavali sme sa, chodili spolu vonku, cakala som, ci sa nieco z mojej strany zmeni. Nezmenilo, a ked teraz na to prisla debata, dala som mu to najavo. Taku reakciu som vsak necakala. Nijake sceny. Len slova, z kt. mi je tazko. Nie, pretoze by mi bol nadaval. Prave naopak. Take pekne slova som este od nikoho nepocula. O. i. vraj budem najvacsou stratou v jeho zivote. Ludia, mne je nanic. Uplne sa odstrihol, hoci ja som navrhovala, aby sme sa stretli a vydebatovali si to (nie cez fcb). Viem, ze strasne trpi, toto sa mu nestalo prvykrat, avsak nikdy to nebolo take intenzivne... Stalo sa vam uz niekedy nieco podobne? Co s neopatovanou laskou? Moze prist laska casom? Som z toho cela hotova, na nic sa nemozem sustredit a trapi ma, ze mu neviem pomoct...
UROBILA som DOBRE? :(((
No podla mna si urobila dobre, načo byt z niekym ked ho nelubim?len z lutosti to určite nie.ale nemala si si s nim vobec začinat, kedže si vedela že on ta lubi a ti ho maš len rada.Vedela si že ak ho nechaš tak mu ubližiš, tak načo ubližovat ked ani nevieš čo chceš?a teraz ked sa stiahol ja na tvojom mieste by som to nechala tak, aj ked ta to trapi...ale daj mu čas, nech zabudne..pridu mu ine do života, a časom sa mu to podari..len je mi ho velmi luto kedže som sa raz už takto sklamala.premna to bolo niečo hrozne, prve dni sa mi nechcelo ani len žit..ale tym že sa mi nezyval, aj ja, aj ked to bolo velmi tažke som sa mu tiež snažila neozyvat našla som si ine zaujmi snažila som sa zabavat a po čase to menej a menej bolelo.
To chces vazne zazivat lasku z lutosti?
Ja som v na vlas presnej situacii bola pred veela rokmi :) Dala som mu sancu, chodili sme spolu tri roky, casom som sa asi aj zalubila alebo som s nim mozno chodila len zo zvyku alebo len preto, ze nebolo s kym inym. Neviem, tazko sa mi to popisuje. A napokon sme sa rozisli lebo kazdy chcel ist uplne inou cestou. Bud trosku sebecka a pokial nieco necitis, tak sa do toho nenut. Dnes by som v tej istej situacii povedala nie. Nemas mu ako pomoct. Najlepsie bude, nechat ho tak, ked sa nechce stretavat preco ho do toho nutit. Nie vzdy preskoci iskra. A chlapec to musi pochopit.
Suhlasim s jajkou - zazila som nieco podobne a aj ked ma to velmi bolelo (a aj jeho samozrejme) najlepsie co som mohla urobit bol konecne prestat byt sebec (lebo ja som akosi citila, ze takeho chlapa len tak nenajdem, ze by mi zniesol modre z neba, ze je na neho spolah a je skvely .. ALE - ze by to nebolo fer takto z vypocitavosti sa ho drzat ked ho nelubim tak ako citim, ze by som mala).
Takze som sa s nim rozisla a spatne viem, ze to bolo pre oboch lepsie.
Myslim, ze u mna sa taketo nieco nezmeni, ta iskra tam musi byt inak je to podla mna trapenie, lebo akosi to nikdy nebude to prave orechove... A i on si zasluzi byt pre niekoho ten pravy...
nic ine si urobit nemohla. bohuzial, aj taka je laska.
