mám pocit že nemám vo svojom okolí žiadnu spriaznenú dušu. nikoho kto by mi rozumel. ani najlepšiu kamarátku ani priateľa. viem že ma asi budete odkazovať na rodinu, ale nie všetko sa dá povedať rodičom a súrodenci tiež nie sú vhodní kandidáti.
som z toho smutná a veľmi sa trápim.
človek predsa potrebuje niekoho takého, takú bútľavú vŕbu. chce sa mi až plakať.
stále samé sklamanie a nemá ma ani kto objať a povedať to jednoduché "Ja viem" hoci by aj nasledovalo "ale pomôcť ti nemôžem... "
