mám pocit že nemám vo svojom okolí žiadnu spriaznenú dušu. nikoho kto by mi rozumel. ani najlepšiu kamarátku ani priateľa. viem že ma asi budete odkazovať na rodinu, ale nie všetko sa dá povedať rodičom a súrodenci tiež nie sú vhodní kandidáti.
som z toho smutná a veľmi sa trápim.
človek predsa potrebuje niekoho takého, takú bútľavú vŕbu. chce sa mi až plakať.
stále samé sklamanie a nemá ma ani kto objať a povedať to jednoduché "Ja viem" hoci by aj nasledovalo "ale pomôcť ti nemôžem... "
prečo mi nikto nerozumie?
utrapena
system
z vlasntej skusenosti ti vravim ze netreba verit nikomu ;) naco sa chces vyrozpravat kamoskam, ked to mozes napisat sem a anonymne ? :P nikto o tebe nevie, teda ta ani nikto ohovarat nebude a pod. zase maj na pameti ze len malo kto si povie " chudatko moje " vecsina ludi si aj tak povie " tak jej treba" ;)
radim ti, vyrozpravaj sa len takemu cloveku, ktory by o tvojich problemoch nikomu inemu nepovedal, lebo by sa bal ze ta strati ;) napriklad najlepsia kamoska (dlhorocna) nerob z kazdej rocnej znamosti najlepsie kamaratstvo ;) clovek sa vie pretvarovat sku..ne dlho ;)
jankaaaaaaaaa
skus byt viac otvorena k ludom, chod do spolocnosti, zabavaj sa a neries taketo veci.. ber to s nadhladom.. a potom ti kamarati prfidu sami.. postupne zistis komu mozes doverovat, s kym si rozumies..
