Uz naozaj nevladzem

Príspevok v téme: Uz naozaj nevladzem
alexandraaaa

myslela som si ze ked oddidem na VS bude to vsetko ine..

v skole, na intraku sa snazim nejset, maximalne ovocie, musli tycinku,alebo bebe dobre rano....za cely den..jedno z toho.no pridem domov a zerem vsetko cely vikend..tak strasne sa nenavidim..neviete si predstavit ako tuzim po smrti.neviete..
najhorsie na tom je, ze uz nenavstevujem ani psychologicku ani psychiatricku.davky liekov mam znizene.a vsetko ide dolu vodou..bojim sa

malaanka

Aj podľa tejto reakcie usudzujem,že si už na tom naozaj zle.Kde žije tvoja rodina?Asi v temnom stredoveku.Ked nemáš podporu rodiny sama to nezvládneš.Mala som neter,ktorá mala 2 ročného synčeka a dobrovoľne odišla.Bolo to pred 8 rokmi a doteraz sa z toho neviem spamätať.Nebrala lieky a to bol jej koniec.Kým brala lieky bolo to celkom fajn.Aj jej mama spočiatku nebrala vážne jej stav.Psychiatrické choroby sú veľmi vážne a tak ich treba aj brať.Prosím zdôver sa na linke dôvery a oni ťa nasmerujú na odborníkov.Prosím ťa,veľmi mi pripomínaš moju neter,nedopadni tak ako ona.Keby bola brala lieky,bola by dnes s nami.

alexandraaaa

ale vy nechapete, ze ked pojdem do nemocnice tak sklamem celu rodinu??? lebo uz to nebude ta zdrava saška,co studuje na VS ale chora krava na psychiatrii

malaanka

okamžite musíš ísť do nemocnice!Mala som taký prípad v rodine,nedopadlo to dobre.Tiež tam boli nezhody s mamou problémy s postavou.Podľa mojich skúsenosti by si mala ihned isť do nemocnice.Zavolaj aj na linku dôvery,poradia ti postup.Držím palce.

Maoam

alexandraaaaa: tebe radim, prestan robit veci cez mamu, si PLNOLETA a lieky aj terapiu si mozes vybavit BEZ matky ty sama

chapem, ze kvoli blokom a traumam, ktore mas si ostala po istych strankach stale na velmi detskej urovni ale iba ty to mas v rukach

prestan cokolvek!!! riesit cez matku, ktora je spustacom tvojho ochorenia

a zacni cim skor NOVU psychoterapiu, pripady ako tvoj maju pravo na dlhodobu a DLHOROCNU terapiu, u poistovne sa predsa da dat ziadost...len MUSIS CHCIET

Maoam

casto sa cela rodina obrati proti tomu jedincovi (ktory nesie stigmu), hoci ONI su povodom jeho problemov, tak ale je lahsie obvinit tu osobu ktora sa aj tak nemoze branit lebo nema silu, ako si priznat chybu a niest zodpovednost

preto je lepsie, ked take dievca ako tu v tomto pripade pozbiera poslednu silu ktoru ma a zacne zit svoj vlastny zivot (hoci najprv na intraku) a od rodiny sa postupne odpoji

aj ked toto je to najtazsie, dokial su tam emocionalne dovody (hoci bolestive) a silne puta (bolestive), odputanie sa väcsinou neklapne, to pojde len terapiou a az ked dievca nadobudne silu moze sa osamostatnit (a vnutorne odpojit)...to chce cas

ja40

Maoam svata pravda!

No a rodicia resp.matky len tazko uznaju,alebo priznaju,ze zlyhali ako rodicia. No a odnesu si to decka.

Na druhej strane by sme sa nemali vyhovarat len na rodicov a robit zo seba obete,lebo to nas brzdi v nasom dalsom rozvoji.

Maoam

maruska123: preto, ze si ty take nieco este nevidela, neznamena to, ze sa matka alebo aj cela rodina nemoze skutocne takto zachovat, ja poznam vela takych pripadov a je to smutne, casto maju cudzi ovela viac pochopenia...niekedy ludia NECHCU vidiet a vediet, aby neboli reci, aby nemuseli nic robit, aby sa nemuseli namahat, aby nevyzerali zle, proste na ten styl v nasej rodine sa nic take nesmie diat, tak sa budeme tvarit, ze to nejestvuje a ze sa to nedeje

okrem toho, mnohe PPP vznikaju prave kvoli zlemu vztahu dievca verzus matka a vznikaju na tomto podklade (emocionalne dovody) a matky zaujmu odmietavy postoj k dcere, nechaju ju samu, v problemoch ale potom sa tvaria, ze problemova je ta dcera, hoci problemy tej dcere narobili prave ony (alebo rodina ako taka)

je to komplikovane, je strasne naivne si mysliet, ze vsetky rodiny drzia spolu a ze si navzajom vsetci pomahaju a podporuju sa

ja40

melancholia je nieco ine,ale ak ty tuzis po smrti a nenavidis sa,tak to je depka jak vysita a sama to nezvladnes ako vidim.
Uvedom si,ze ak budes plnit len sny a tuzby niekoho ineho ublizis tym len a len sebe. Ak si nepovies,ze ty si jedine dolezita,tak budes len trpiet. Seba postav na vrchol a pomozes si tym. Zacni sa o seba lepsie starat,bud si dobrou priatelkou a mamou zaroven.
Vies co takto:
Predstav si,ze ty si mama a mas presne takuto dceru ako si ty. Ako by si sa k nej zachovala? Co by si jej povedala? Co by si pre nu urobila?

maruska123

tak taku mamu som este nevidela, ktora vlastnej dcere neveri, ze nie je v poriadku a nechce, aby sa liecila...sila