Clovek a peniaze, clovek-introvert a zivot

sweater - vdaka za prispevok. nebola som nikdy taka precitlivena, ale po tom vsetkom co sa odohrava v poslednej dobe, je toho na mna vela a staci maly podnet a nezvladam to. Cim dalej tym viac a pernamentne vadim mame, ktora to da jasne najavo. Je tazke si vybudovat ochranny stit, ak je takato situacia. Nemam cas na "budovanie" zeleznych nervov, lebo stale pride dalsia a dalsia rana. Potrebujem asi oddych od tohto vsetkeho, mozno odbornika, alebo co.. viem, ze takto precitlivena nemozem byt vecne, lebo len pre mna to bude horsie...

a ci mozes mat stastny zivot zalezi na tisici veci a nielen ci si intro ale extro. ak by som nahodou zmenil nazor a zacal verit v osud, dam vediet potom by som opravil moj prispevok :)

je jedno co ti povedal, je to jeho pohlad na teba (mozno, ak hovori naozaj to co si mysli), je jeden z miliona, co neznamena ze si aj v skutocnosti taka, ako v jeho ociach. hlavne si myslim, skus si vybudovat nejaky ochranny stit, lebo si hrozne precitlivena, nemozes si vsetko takto brat, ja ta nechcem strasit, to vobec ale ak sa nahodou v buducnosti dostanes do prace v zenskom kolektive, tak to psychycky neunesies tolke ohovaracky, falosne kamaratky a kydanie na tvoju adresu.

dakujem vam vsetkym za prispevky a podporu. Hned mi je lepsie, ovela. Dokonca sa mi podarilo aj cosi naucit na zapocet, myslela som, ze dnes to nedam. Dakujem. Ja viem, ze mam vydrzat, byt silna. Vzdy si poviem, ze OK, to prekusnem, "jednym uchom dnu, druhym von", ale vzdy pride mama s niecim novym, co ma doslova polozi na kolena. A to nevravim o dalsom, co mi okrem tychto dvoch "otazok" povedala. Oproti uvedenemu, to ale nepotrebujem riesit, lebo v tomto som si ista, ze v urcitej konkretnej situacii som nic take neurobila, co si ona domyslela, cim ma pospinila ako fras. Ako keby ma vobec nepoznala... neskutocne.

Julianka, tvoja matka si ťa v podstate ani nezaslúži. Stále som nepochopila a myslím, že ani nikdy nepochopím, prečo ti to robí. Je mi ľúto, že tvoj ocko tak skoro zomrel, určite by bol na teba hrdý. Ja som prežila niečo podobné, môj otec zomrel, keď som mala 17 rokov a dodnes mi nesmierne chýba, napriek tomu, že mám už skoro 50. On bol jediný, ktorý ma mal rád za každých okolností. Bol na mňa pyšný. Bola som výborná žiačka. Pre mamu to bola samozrejmosť, ale otec mi to aj dával najavo, že som pre neho výnimočná. Je mi ľúto, že si toto nemohla zažiť.
Tvoja matka pre niečo trpí a kompenzuje si to na tebe. Ale na základe toho všetkého čo píšeš, ty si v úplnom poriadku a je fajn, že si sem napísala, snáď ťa slová tých čo sme na tvojej strane trošku povzbudia.
Ak som ti aspoň trošku pomohla, tak sa teším.
P.S. Červený diplom - si úžasná a ešte k tomu skromná. Chcem takú dcéru - mám len syna.

asi ten blizky clovek ,potreboval velmi ucelne vyuzit tvoju citlivu dusicku na svoje ciele ,prostrednictvom jeho nevedomosti ,ci rovno prave jeho neschopnosti ..........prepac pokial som TU osobku urazala ,ale mam taky nazor na nu
ja som utekala od rodiny ,len aby ma nedobehol ich mamon .........a zvladla som to ............... i ty to zvladnes !

no ze si pre tvoju alkoholicku matku chudera ktore nepije a nezabava sa, je jej problem. ty si naopak, skvele dievca, co je uplne zazrak pri takej matke. moze ti len zavidiet, ze si zodpovedna, rozumna, a chces zivot prezit zodpovedne, myslis na buducnost, a mas hodnotnych priatelov, nie kamosov z krčmy. ze ti povedala ze nebudes stastna? to hovori len o nej - ze je mizerna matka.

kedze prispevky podomnou su dost obsiahle, tak som ich necitala. moj nazor: ak ti to povedala ozrata matka, tak by som nad tym ani nerozmyslala. ak ti to povedala matka, co ma voci tebe averziu, tiez by som to neriesila, to su jej vykriky do tmy. no a to druhe: pre kazdeho znamena stastie nieco ine, niekto sa potrebuje vyburit, viest spolocensky zivot, mat vela priatelov, inemu staci sediet kdesi v kute, viest nudny rodinny zivot a je spokojny. takze ano, aj introvert moze byt stastny

Nella1

Co sa rodinných pomerov týka, tak otec už nie je medzi nami, bohužiaľ. Zomrel mladý. Ja som už raz písala do tohto fóra, ale nevedela som nájsť tému, tak som založila novú. Vtedy som tiež riešila mamine správanie a averziu voči mne. Teraz som opäť potrebovala nájsť odpoveď. Ja chápem, že možno toto nie je vhodné miesto, ale mám záruku, že mi poskytnete objektívny, nezaujatý názor - aby som si mohla ja utvoriť záver, lebo čím ďalej, tým viac mám pocit, akoby som začínala veriť tomu, čo mama o mne hovorí.
- áno, v škole sa mi darí, netrúfam si povedať, že som najlepšia, ale patrím do tej kategórie "lepších" pretože mám záujem o ďalšie štúdium "dr." (bc. som ukončila s červ.diplomom a cenou dekana).
- ako ja prežívam spoločenské situácie. No popravde, ak je doma neustále takýto cirkus, najradšej sedím dnu, na intráku, alebo doma(i napriek tomu, že ma spolužiaci volajú von - necítila by som sa vo svojej koži, preto radšej nejdem). No, keď som bola v lete 2 mes.odcestovaná a s priateľom, tak sme chodili vonku pomerne často a cítila som sa fajn.

Dievčatko moje, ja som sa kvôli tebe prihlásila do tohto fóra. Normálne žasnem,čo dokáže vlastná matka urobiť svojmu dieťaťu. Prečo ti to preboha robí? Ako môže povedať, že nič v živote nedokážeš, lebo len sedíš doma??!!! Veď študuješ - a to veľmi úspešne (prospechové štipendium). A čo také dokázala ona????!!! Opíjať sa a robiť scény vlastnému decku? Ktoré študuje a ešte sa pri tom samé živí?
Prepáč, nechcem sa miešať do vášho rodinného života, lebo keď o tom nepíšeš, asi nechceš o tom hovoriť - ale kde je tvoj otec? Ste samé s matkou? Opustil ju a ona si svoju zlosť vybíja na tebe, alebo o čo ide?
Ale to je v podstate jedno - to je jej problém. Ty sa jej nedaj zdeptať. Pri prvej príležitosti sa osamostatni (aj keď to sa ľahšie povie ako urobí, lebo je to zase len otázka peňazí) a ži si svoj introvertný život s priateľom a dobrými priateľkami.
A že nepiješ a nežúruješ? No na to sa ja už pozerám asi trochu inak ako mladí, čo ti radia, aby si si trochu viac užívala. A to nie som ani žiadna puritánka a mám veľmi rada spoločnosť, hudbu aj tanec. Ale užívať si neznamená pre každého "slopať a hýriť". Užívať si pre mňa znamená robiť to, čo sa mi chce a čo ma teší - ak ma teší sedieť s kamoškou pri kávičke a pozerať TV, tak prečo nie? A prosím, prosím, nemaj z toho pocit, že nie si normálna.
Julianka, ešte by ma zaujímalo, ako to cítiš ty? Cítiš sa zle, že si "neužívaš" alebo si spokojná so svojim životom? Ak si ty spokojná, ostatní nech ťa nezaujímajú. Je to tvoj život.