Som zadaná a pritom som sa zaľúbila do iného

vidim ze sa musim zapojit, dievca, ty nelubis ani jedneho, je to len chtic, pritazlivost, tu sa o laske neda vobec rozpravat, je to len ciste poblaznenie, nech uz sa rozhodnes akokolvek, ci uz to bude spravne alebo nespravne v tvojich ociach, je naivne a hlupe ak si myslis ze sa da zivot prezit bez toho, aby si robila chyby, ci uz male alebo aj tie ´osudove´ ale obcas len vdaka tomu ze vstupis na nespravnu cestu si vela veci uvedomis, a teda aj tie chyby s teba robia cloveka akym si, tym chcem povedat neboj sa urobit krok, aj ked nebude spravny posunie ta niekam, vzdy lepsie ako nerozhodne stagnovat na mieste...

Máte pravdu, práve toho sa bojím že tu ide len o to že ten druhý sa so mnuo zahráva...Lenže on chodí na tú istú školu na ktorú ja, rozprávame sa skoro každú prestávku takže nie je to o tom že on nepozná mňa a ja jeho...aj si píšeme a tak. Je ku mne dosť milý ale ja mám aj tak pocit, že už to nie je ako pred tým keď mi vyznal lásku. Vtedy sme boli oveľa lepší priatelia...to je proste ako keby vám váš dlhodobý kamarát vyznal lásku..ja sa snažím byť k nemu milá a tak aby sa necítil nejak blbo že mi povedal čo cíti a ja som mu city neopätovala....sama to poznám aké to je ťažké niekomu povedať..s tým mojím s ktorým teraz chodím...s ním to bolo tak že som mu to povedala ja ...:) len stále tu je vo mne ten pocit že aj keby som sa rozišla s týmto a rozbehnem sa za ním on sa mi do tváre vysmeje..lenže ako ho poznám tak viem že on si zasa s takýchto vecí srandu nerobí..som už sama úplne zmätená.....najhoršie je to že čo ak sa rozhodnem zle:( ...Dávam síce väčšie nádeje tomu druhému..aspoň tak mi to srdce hovorí. Aj tak sa mi dosť rúca vzťah s mojím terajším priateľom.

Je to dosť ťažké sa takto rozhodovať z dvoch ľudí o ktorých viem, že ma majú obaja radi. A ja ich mám rada tiež oboch a nechcem ani jednému z nich ublížiť. I keď si myslím že som jednému už ublížila...Čo ak sa to už nebude dať vrátiť, čo ak si pomyslí keď za ním prídem a poviem mu že som prišla na to že mám rada jeho že sa s ním zahrávam ?

Mohla by si sa s toho druhého opýtať, či by ste mohli byť aspoň priatelia a po určitom čase by si uvidela, či by vám to klapalo. No to ešte neznamena, že sympatia k nemu nie je ovplyvnena len napr. výzorom a neznamená to ani to, že si musíte práve vy dvaja sadnuť. Pretože na tom druhom človeku je podľa mňa veľmi dôležité aké ma vlastnosti, dobré ale hlavne aj zle stránky a zlozvyky, ktoré budu hlávne v budúcnosti aj keď možno nie teraz ovplyvňovať váš vzťah. No je na tebe, či hľadaš už vážny vzťah, alebo to môže ešte počkať.
prajem ti aby si sa správne rozhodla

hlavne by som sa zamyslela ako ti môže povedať niekto kto ťa vôbec nepozná že ťa ľúbi. môžeš sa mu páčiť ale... a dobre si zváž či ťa nechce len poblázniť, bez úmyslov na dlhší vzťah.
kto na prvom rande tvrdí že ľúbi je buď veľmi naivný, alebo naopak veľmi dobre vie čo robí...

Asi si este mladucka. Ked som mala 19, aj ja som mala dvoch napadnikov. Skoro mi z toho sibalo, naplakala som sa, bolo to trochu komplikovane, mala som rada oboch. Vybrala som si toho, ktoreho som povazovala, ze sa ku mne hodi viac... Nakoniec som s nim aj tak neostala. Rozhodnutie je na tebe, aspon naberies nejake tie zivotne skusenosti, rozhodni sa, ktory by k sedel lepsie.

Skus porozmyslat aj nad tym, s ktorym to ma vlastne buducnost? S ktorym si vies predstavit, ze budes zit, lubit ho, s ktorym by si chcela mat raz rodinu? Ktory stoji za to? S ktorym mas toho viac spolocneho? Ci ten druhy nie je len chvilkove pobluznenie, alebo ci nejde viac o vonkajsie vyzarovanie... To s ktorym budes je tvoje rozhodnutie, akurat sa musis rozhodnut spravne, aby si casom nelutovala.