Ahojte, potrebujem tak trochu poradiť, lebo ma už život dosť ničí a už vôbec ani nebaví, mám kopec problémov pre ktoré by som si najradšej už zobral aj život.. Tu je jeden z nich... Mám 19 rokov, som chalan za každú srandu som veselý, aktívny, citlivý... V živote moc kamarátov nemám na ktorých by som sa mohol spoľahnúť, jediné čo mi v živote robí radosť je futbal, preto ho aj od malička hrávam lebo ma vie potešiť v živote asi najviac.. Von moc nechodím, lebo neni s kým, nedokážem sa prispôsobiť partií ktorá pije, fajčí, droguje.. Nič z toho ma nebaví.. Možno aj to je ten problém že si neviem nájsť kamarátov lebo nie som taký istý.. Ale to je druhá vec, píšem hlavne kvôli tomu že som za každú srandu, a občas s tou srandou aj moc preženiem.. Niekedy v marci tohto roku som spoznal dievča (17rokov má) z ktorého som si najprv robil tak trochu srandu, vymýšľal som si rôzne klamstvá, aj svoje meno, aj že som ukončil úplne inú školu, aj to že mám maturu a ona mi všetko uverila... Len ja blbec som netušil že čo všetko môže z toho vzniknúť, a vznikla láska, asi som na tie klamstvá moc to dievča namotal a teraz ma to neskutočne mrzí... Ľúbime sa obaja veľmi, je to dievča pre mňa ako stvorené, o inom ani nepremýšľam, len furt keď si na ňu spomeniem, alebo som pri nej, myslím na to ako jej to povedať žeee to všetko bolo len klamstvo... Nedokážem jej to povedať, nemám na to toľko síl, bojím sa že čo bude potom, ako zareaguje.. Nechcem ju stratiť lebo je to veľká láska... Nemôžem kvôli tomu ani spávať aké blbosti som natáral, nemôôôôôžem nedá sa... :(.. Nechcem ju stratiť lebo také dievča naozaj len tak skoro nenájdem.. To ako sa my chápeme, dopĺňame, to sa nedá ani opísať, je to osud.. Len ja som blbec veľký najväčší, neznášam sa... Ja taký citlivý človek, a toto narobím no niečo neskutočné, hrozne mi je.. Skoro každý večer preplačem nad tým aký som blbec (Aj to je slabé slovo)... Potrebujem od Vás len jednu radu ako jej to povedať? Veľmi ma to trápi a chcem všetko vrátiť do normálu... Chcem jej to povedať čím skôr než na to príde nejakou náhodou ona sama prvá...
Ako jej to povedať?
Pali, uz tolko nespiritizuj, uz nic ine aj tak nevyspiritizujes, predsa je Ti to jasne, ze ked to s nou myslis vazne, musis jej to povedat a cim skor to mas za sebou, tym lepsie, ak to dievcina pochopi (ja myslim, ze ano), ulavi sa Ti a ak nie, tak s tym uz aj tak nenarobis nic iba ze to cele zbytocne natahujes a obidvaja stracate vzacny cas, ako som uz povedala, prichystaj romanticky vecer, pozadie a celkova atmosfera robia vela a bude to, tak vela stastia a potom nezabudni dat vediet celkovy vysledok
ja ti poviem len jedno:
to že si zaklamal kvôli nízkemu sebavedomiu atd....byť ňou ja by som ti to určite odpustila a pochopila by som to...čo by som však nevedela odpustiť by bola nevera lebo to je už klamstvo iného kalibru.
lewis: Díky moc že si sem napísal a že sa našiel niekto podobný! :) Rád by som s tebou o tom ešte pokecal ak by ťa to neotravovalo samozrejme.. Prečítal som si to celé a mám taký pocit že dopadnem podobne, ani moja nemá rada klamstvá a veľmi veľmi moc.. Nevidím to ružovo, ale zobral by som si dáke rady od teba ;) Keďže si už niečo podobné zažil..
este mi neda nedodat. Loz plodi len a len loz, nikdy nie stastie. Ja som si to po case uvedomil, a tak som si zakazal aj take tie uplne nevinne male bezne klamstva, ktore pouziva kazdy. Zatial sa mi to uz cez rok a pol dari... a zije sa tak fakt super. Ale nech by som robil cokolvek, ta minulost sa uz napravit neda. Tak dufam ze som Paliho neodradil, len mi to nedalo nenapisat tu, ked tu chalan preziva to iste co ja na zaciatku mojho vztahu......
Pali22227777: tak to si zo mnou partak, mne sa stalo nieco podobne a to pred viac ako 5 rokmi. takze ak mas zaujem mozem ti predostriet mozny scenar vasho vztahu. V mojom pripade to bolo o tom, ze v skutocnom zivote som neklamal... ale mal som strasne nizke sebavedomie, a tak vzhladom na moj vtedy pubertalny vek som sa tvaril na internete ako niekto iny, nez som bol ved vies vtedy letel pokec.sk a pod. A tam som sa zoznamil so skvelou dievcinou, ktoru som vsak na zaciatku pokladal za jednu z mnoha... a tak som sa aj jej predstavil iny nez som. Chvalabou slo len o dve veci, nie mozno az o tolko, co si tu vymenoval ty, meno aj vsetko som jej povedal dobre, ale kedze som sa hanbil za viacpocetnu rodinu a miesto bydliska, povedal som jej trochu ine udaje. Samozrejme dokonale sme si padli a tak mi nedalo svedomie a po asi 3 mesiacoch som sa jej priznal s prvou vecou a trochu neskor s druhou. Niesla to velmi tazko a tak sa stalo to, co ti tu predpovedali nizsie. Proste velka strata dovery, ltt ze so mnou ostala. Horsie vsak bolo, ze tymto klamstvom som zial v kombinacii s tym, ze som prvy rok vztahu chodil dost casto von, u nej prebudil neskutocne ziarlivost a podozrievavost. Ona mi odvtedy tiez parkrat klamala, v takych beznych veciach. casom mi aj zacala verit a zabudla na tie prve dve moje klamstva, ale ziarlivost odstala a to do takej miery, ze prisli hystericke zachvaty pre uplne hluposti. Musel som v niektorych malickostiach klamat znovu, proste som MUSEL, pretoze som jej nechcel sposobit trapenie napr tym, ze som jej nezdvihol telefon, a pod. no a tak som stratil jej doveru uplne. A teraz je nas vztah v podstate v agonii. Cca rok od jeho zaciatku, ked som sa jej uz priznal, sa zdalo byt vsetko oki, ale v podvedomi som tusil, ze na tu moju nerozvaznost doplatim a stalo sa.
Tym ta nechcem nijak strasit ani odradzat, priatelke to povedat musis, ked pre teba tolko znamena. A poviem ti pravdu, mozno to aj prijme, su ludia, ktori si taketo veci az tak nepripustaju. Zial moja frajerka bola typ, ktory klamstva neznesie a tak som na to doplatil. Uvodne klamstva spustili ziarlivost, kvoli ktorej som musel potom raz-dvakrat klamat znovu. Takze vela stastia, radim ti, rob co mozes aby si to zachranil, lebo ti neprajem ten pocit po 5 rokoch, ked citis, ze keby si neurobil hlupost na uplnom zaciatku, ked si jednym jedinym krokom odsudil vztah na zanik, bolo by vsetko uplne super. Najhorsie na tom je, ze uz o rok-dva som so sebavedomim problem nemal, urovnal som si vela veci v sebe, snad aj trochu dospel a vediet vtedy to, co viem teraz, v zivote by som TUTO a aj ine hluposti neurobil. Je to hrozny pocit, najme ked uz nemozes vratit cas spet...
a poucenie na zaver: Ludia premyslajte nad kazdym krokom, nehovorim ze treba vsetko riesit prilis vazne. Ale ak sa chystate urobit hlupost, dvakrat si to premyslite, lebo aj na zdanlivej prkotine sa moze zlomit vas osud....
ta3: Keď ja nemám odvahu toto povedať.. Aj dnes prešiel ďalší deň a nepovedal som to, aj keď chcel som ale dáko to nejde.. Ja mám proste v živote takú smolu že by to neskončilo dobre.. Jáááj bože keby sa dal tak vrátiť čas tak začnem úplne inak.. Raz človek zaklame a ono sa to dostane tak ďaleko.. Som už raz plánoval aj úplnú ignoráciu, ale ani to som nedokázal dodržať.. Fakt mám len jednu možnosť a to povedať pravdu.. Aspoň budem mať o čo si ľahšie srdce že vyšla pravda von.. Kto vie čo potom...
Pali, nepis jej to, vyzeral by si ako zbabelec a dievcata maju radsej odvaznych, takych, co sa vediat celom postavit k problemu
A ešte čo sa týka toho ako jej to poviem tak to ešte ani sám netuším, to mám normálne strach jej to povedať.. Rozmýšľam že jej to asi napíšem, len aby to nevyzeralo blbo..
Ďakujem vám zatiaľ všetkým čo ste sem napísali! :) Vážim si vaše rady a určite niečo z toho vyberem.. Dám vedieť že ako to dopadlo len musím nad tým ešte popremýšľať aby som zas dačo nepohnojil lebo ma už asi aaaa... Ešte raz ďakujem :)
no, ked sa tak dobre chapete a je Vam spolu naozaj tak krasne, ja si myslim, ze Ti to odpusti, predsa taketo klamstva sa robia bezne (no moj styl to urcite nikdy nebol a ani nebude) na zaciatku, lebo sa nepocita s tym, ze to skonci laskou, ved vlastne to su neskodne klamstva, keby si ju podviedol a o tom klamal, to by bola druha vec, no tak musis s farbou von a cim skor, tym lepsie, pozvi ju niekde, kde nebudete vyrusovani a kde sa jej bude pacit, niekde do lepsej kaviarne, ku sviecke, kde bude taka slavnostnejsia nalada a tam jej to pekne povedz, ja si myslim, ze ju tym nestratis, aspon ja by som to bola pred tymi cca 40 rokmi (veru, uz mam 58) u chlapca, s ktorym chodim, ktory sa mi paci a zacinam ho ma rada, tolerovala, daj potom vediet ako to dopadlo, ale ja nepochybujem, ze dobre
