S priateľom sme spolu skoro 4 roky...v jeden den sa rieší svadba v druhý den deti...ale vždy čakám na tu čarovnú otázku.Sú dni kedy sa nekonečne hádame, žijeme v jednej spoločnej domácnosti.u nád doma je večne len futbal, futbal a jeho kamaráti...ked sme od seba sme na seba taký sladký že až.Ked príde dáky problém je to katastrofa. na jednej strane premýšľam nad rozchodom na jednej strane o spoločnom živote.Ale jedna vec ma vie nahnevať ked ho o niečo poprosím jemu sa nechce, on je unavený, on nemá čas ale keď pískne niekto z jeho rodiny a kamarátov tak je čulý ako rybička....(mama,sestra,teta,babka a kamaráti)....vtedy sa cítim najhoršie veľmi mi to ubližuje je mis trašne ťažko.
Cítim sa ako keby som neexistovala a bola niekde ďaleko a ako tá posledná osoba na svete...Vtedy mám chuť plakať ako malé dieťa...zažili ste to niekto poradte mi ako by ste to riešili...:(
Poradte čo ďalej...
14katka141
karlicka
take niečo prežívam už dlhé roky, som za menovanými až na 2.mieste.
Radšej sa nevydávaj,aby si to nelutovala ako ja :-(((
jajka001_
no a teraz si predstav ze budes mat s nim deti, domacnost a jemu sa nebude nikdy chciet ti pomoct, ani s malym , ani v domacnosti. co s takym chlapom? na čo ti je?
14katka141
jasne.....už niekoľko krát....
kotor
a si sa s nim niekedy o tom otvorene kludne (ziadne hystercenie) porozpravala, ze ako sa citits?
