No ako začať, od malička nič necítim k svojmu ocovi. Stále len hukal a bil ma pre hociakú blbosť, napr. že som pri umývaní riadu nechala v dreze špinky z jedla...od malička som musela za trest niekedy aj trištvrte hodinu (nie nepreháňam) klačať v kute na kolenach. Vždy po mne kričal, že nič nerobím a pritom som robila všetky veci od upratovania po umyvanie riadov cez polievanie zahrady, varenia. Je obézny a stále len je. Nie že by som mu neuznavala to, že sa naje, ale on sa priam nažere. Je tolke porcie za deň a ešte k tomu tie porcie su obrovitanske. Poviem priklad jeho jedalnička: raňajky- 5 chlebov s natierkou, potom pred obdom palacinky, potom na obed tri velke kopce rizota k tomu klobasa a este dva kusy obaleneho patizonu, potom este dalsie palacinky a na večeru najprv klobása a potom rožky...Už ma to s ním nebaví, ešte že sa o chvílu stahujem preč, ale je mi luto mojej mamy lebo ona sa nechce rozviesť, teda možno by sa aj chcela ale žijeme na dedine a ona sa proste boji reakcie ludi atd... Ked som mu raz povedala, že keď tolko je, plus ešte k tomu aj fajči a má minimum pohybu ( jeho denny šport je z gauča k chladničke a späť) je velka pravdepodobnosť, že buude mať infarkt. On na mňa hned začal oplzlo nadávať že som jebu*á p**a atd. (takto mi nadáva už od detstva takže som zvyknuta). Má prácu podla mňa nenáročnú, lebo robí niečo ako zástupcu riaditela v jednej firme, lenže jeho práca spočíva v tom, že zastupuje riaditela len ked je ten na PNke alebo niečo pod. pokial viem ten riaditel je strasny workoholik. Ako mu mám vysvetliť nech stopne už s takým to zabijajucim sa zivotnym stylom, aby zase po mne nezacal hukat? Bit ma už nebije, lebo vie, že keby to urobí kludne ho dam napoliciu. Teraz už ani nebyvam doma, ale ide mi hlavne o maminu, lebo sama to nezvladne
Je mi na grc z otca!!
TrdloMakove - vieš asi by nesuhlasila, byvame v tej dedine, kde ma mama svoju mamu stestru no proste vstkych. a ja odchadzam byvat do bytu do BA este s dvoma kamoškami, lebo je to tam dost drahe pre mna samu :(
take problemy s ocom mam aj ja,len rozdiel je v tom ze on nepracuje,vobec nas nezivi a len nas vyziera.a nerozmyslala si ze ked sa prestahujes ze maminu by si zobrala so sebou?ci by nesuhlasila?
vieš, ale ten rozvod alebo niečo musí ísť hlavne od tvojej mamky...a keď to ona nechce....ale ktovie, možno keď odídeš a oni ostanú spolu sami doma, niečo sa zmení...moji starí rodičia sa napr. v kuse buď hádali, alebo vôbec nerozprávali...a keď sme vypadli tak na týždeň z domu, našli sme ich v takej harmónii, až mi to bolo divné...takže ešte sa to možno vyvinie...a nepovedala si, aký vzťah má otec k mamke...či podobný ako k tebe, alebo ju viac "rešpektuje"...
taka pracovna pozicia fakt existuje? nejake divne sa mi to zda
Musis byt fajn clovek. Normalne ta obdivujem. Cely zivot Ta ponizuje, bije, nadava Ti a ty mas este snahu nejako mu dohovorit a pomoct... Fuha. Ale vedz, ze vsetko ma svoje medze. Moja matka bola silna alkoholicka, ktorej tiez prd zalezalo na nasom (deti) nazore. Otec tiez uvazoval nad rozvodom, ale nikdy sa neodhodlal. Jednoducho su ludia, ktori si zvyknu a nechcu menit zabehnute kolaje - ako tvoja mamina. A napokon, urcite aj ona mala svojho casu v rukach paky, ako ovplyvnovat otca. Robis dobre, ze nebyvas doma, odniesla by si to Tvoja psychika a niekedy v buducnosti aj Tvoja buduca rodina. Toto su veci, ktore sa prejavuju s odstupom casu na nasej psychike. Mame bud oporou, ale zaroven musis byt nad vecou a pochopit, ze kde nie je vola, nie je ani cesta...
PS: Niektorych ludi nezmenis, nekaz si kvoli nim terajsi zivot a neskor aj zivot Tvojej buducej rodiny. Za zivoty nasich rodicov nie sme zodpovedni.
nechcem byt sprosta ale mozno fakt dostane tymto stylom o chvilu infarkt a mama ma po probleme....vies, rozvedu sa, mame nic neostane, kam pojde? on asi dobre zarobi aj ked to vsetko preje, mama je zvyknuta na taky zivot, na novy by potrebovala vela podpory, pomozes jej? a co hovoria ludia? to by jej malo byt jedno. mozno sa nema az tak zle ked ju viac trapi co povedia ludia
