Témy na rozhovor s kamarátom, ktorý nie je moc ukecaný (právnik)

prepac, skomolila som ti nick :)

mas pravdu, ja som zvyknuta vzdy dost rozpravat.. pri nom ked nedostavam taku odozvu - aku cakam, napr. nerozvinie nejaku temu az tak, ako by sa dala, aj ked v svojej podstate je to viac nez zbytocne a zrejme proste je taky, ze sa vyjadri len vecne k teme bez zbytocnych omacok... len som sa proste bala toho, ze ci mu to nie je divne, ze napr. nastane ticho.. napr. ked niekde sme a hra tam hudba, je tam prijemna atmosfera a nastane to ticho, je to take prijatelne, aspon si lepsie necham prejst to, o com sme sa bavili... no proste sa obavam, ci mu to nie je neprijemne, ze je ticho... ale som rada za iny nazor, ako svoj, kedze pises, ze tiez nepotrebujes zbytocne tlachat... lebo napr. niektori kamarati - muzi mi povedali, ze by nezniesli tichu zenu pri sebe, ale zasa to su taki muzi, ktori snad tlachaju este viac, ako ja... asi mas pravdu, proste ked nastane ticho, nebudem to riesit nasilne a zacinat konverzacie len kvoli tomu, az to ticho prerusim... potom som z toho zbytocne nesvoja a nie som taka uvolnena a mozno prave preto to je take, ake to je.
Konickov ma malo z cas. deficitu, ale venuje sa nejakym sportovym zalubam, ja sa tiez venujem vo volnom case, tak uz minule navrhol, ze by sme mohli spolu niekedy nieco aplikovat :) no lenze ja mam v sebe proste nejaky strach alebo co. ze nieco pokazim alebo neviem. keby sa to malo pokazit, nech to radsej ostane len v tejto urovni, v akej je to teraz...

chapem, mne v tom vsetkom chyba viac srdca, vsetko privelmi rozumovo analyzujes, ale co ti vravi tvoje vnutro??? co pri nom CITIS?

inak kamarat ta nebude hladit po vlasoch ;-)), podla mna on by zaujem aj mal, ale ty si musis ujasnit, ci aj nieco citis a co - vsak dajte nejaky posun, skus poflirtovat, uvidis ci sa chyti, ak ma zaujem, uvidis to rychlo ;-) a uz tak neanalyzuj, viac to prezi, precit :-)

pri iných problém s komunikáciou proste nemám, ale pri ňom som na začiatku mala proste ten zlý pocit z nízkeho sebavedomia... teraz síce tvrdím, že už ho mám väčšie (a aj mám, oproti tomu spred pár rokov), ale i tak to vo mne asi ostalo ten rešpekt...

máš pravdu, nie je to moc pekné, ale ja som tých chlapov ani nikdy nezavádzala, že s nimi hodlám mať niečo viac. Proste oni sa namotali, ja som mala len milé prirodzené správanie a keď by sa to už chcelo vyhrnúť do extrému, sekla som s tým... myslím tak, že som sa vyhýbala miestam, kde by som ich stretla a pri pozvaní niekam som proste odmietla. pochopili, kamaráti sme ostali naďalej, teraz keď sa stretneme aj po rokoch, máme si čo povedať a každý vždy podotkne, že chceli prelúsknuť moju tajomnosť, ale nepodarilo sa im to:)

ale rozhodne som ich zasa nezavádzala, že by som im dávala nejaké nádeje alebo niečo a potom zdrhnem, zlomím im srdce alebo neičo také. vedeli, že u mňa nič viac nebude už na začiatku.

Tento sa proste vymyká tomu, že som na neho ani nikdy neskúšala svoje akoby taktiky, proste nič, lebo som si vždy myslela, že na neho nemám (resp.na začiatku som si to myslela, potom keď ma to opadlo, mi to už bolo jedno, či na neho mám alebo nie, preto som to nečakala, že sa rozvinie taký záujem z jeho strany)

nerozumiem, PRECO mas potrebu stale rozpravat, nevies byt ticho? nevies si vychutnat pekne chvile? rozpravanie vie byt pre toho druheho velmi unavne, skor to vyznie ako ze mas strach, je to prejav neistoty, z tvojej strany, teda tak to pre mna vyznieva...

je prijemne mlcat a len byt v niekoho pritomnosti, s kym sa citis dobre, alebo proste nieco robte, niekam chodte, ake ma konicky? ma rad sport, kulturu? vsak mozete aj nieco robit, niekam ist, nielen kecat do nemoty...

spravodlivost zivota je teraz to, ze ti do cesty prisiel muz, ktory je iny a ktoreho naozaj chces - tak si s tym teraz porad :-)

maomam, máš pravdu, analyzovanie je bohužiaľ už moja choroba z povolania...
nechám tomu voľný priebeh, nebudem nič od toho očakávať a ak sa nič nerozvinie, nič ma neprekvapí. :) a keď to aj ostane v tej rovine, aké to je, je to fakt fajn.

Hlavnou podstatou tejto témy boli návrhy, o čom by som s ním mohla rozvinúť diskusiu, lebo niekedy mám hlavný problém pri ňom s tým, vlastne, to je jediný problém...

na tych minulych si si proste hladkala svoje ego, typicke pre ludi co maju nizke sebavedomie, sla si si po potvrdenie, ze ako zena si atraktivna ale bolo to voci nim nefer, tak ale toto robi vela ludi :-( rozohra hru a zdrhne

...som tam odbočila od myšlienky - chcela som napísať, že som nikdy nemala problém s chlapmi, každého, s ktorým som chcela nadviazať niečo, sa podarilo, pritom sa mi podarilo len vyslať nejaký imaginárny signál a iniciatíva prišla vždy z mužskej strany, čo sa mi už kamošky čudovali, ako to robím, no vždy som si potom zachovala chladnú hlavu a potešilo ma to, ale nič viac. Ja proste život žijem tak, že sama pred sebou si uchovávam nejakú hodnotu a poviem si, že povesť mám len jednu. Takže chlapov zbalím, rozviniem s nimi kamarátsky vzťah a finito, do nejakých intímnych sfér to nepripúšťam, je to odo mňa voči nim hnusné, ale je to fajn :)) A proste som nikdy nemala problém s chlapmi, ale z tohto som nejako mimo, snáď prvýkrát neviem, že čo mám robiť :-D asi tomu nechám voľný priebeh, lebo aj tak si nie som istá, či by sme sa k sebe hodili v rámci partnerského zväzku a pokaziť kamarátstvo si s ním nechcem...

strasne to riesis, ved tomu nechaj viac volny priebeh, neanalyzuj vsetko do uplneho detailu...

ja to vidim tak, ze je to asi prvy chlap, ktory sa na teba pozera v rovnakej vyske a neplatia tie vzorce spravania a triky, ktore si aplikovala na muzov v minulosti a tak si konfrontovana sama so sebou - takou akou naozaj si a uvedomujes si, ze mas nizke sebavedomie alebo si teda mala...tak tento muz je pre teba vyzvou, bud to vyuzijes na to posunut sa vpred a popracovat na sebe, alebo nie a to by bola skoda, je to dobra prilezitost

jajka, neviem, či si viem predstaviť s ním niečo viac, ale nie je mi ľahostajný, ale vždy som ho brala na nejakom nadstupienku nado mnou, k nemu sa je dostať veľmi ťažko, on je strašne suverénny, sebavedomý, čo mi niekedy na ňom trochu prekáža, ale zasa to nepreháňa... ja som mala to šťastie, že som s ním pracovala, takže sme sa zblížili najskôr na prac. úrovni, potom to prerástlo skôr ku kamarátstvu, mal dlhodobý vzťah, ja tiež, takže som to neriešila, ani sa nad tým nezamýšľala, aj keď platonicky som bola na začiatku do neho zaľúbená, myslím úplne ten prvý pracovný začiatok...Ale proste ja som mala neskutočne nízke sebavedomie a on už bol vtedy dosť sebavedomý, takže som sa pri ňom cítila straaašne divne, taká maličká.... no lenže našťastie to vtedy vyprchalo, ale časom sme sa začali skôr občasne stretávať napr. na nejakých spoloč. akciách vo voľnom čase, ale brala som to už čisto kamarátsky, mám ho fakt moc rada, keď to porovnám s "mám rada" iných kamarátov, určite je to viac... teraz sa trochu častejšie stretávame a ja by som sa až tak nebránila, no prekáža mi proste to tichoooooooo.. nie je stále, ale proste je tam a ja som v tomto iná. Keby som chcela, stretávame sa ešte častejšie, lebo on ma volá dosť často von, ale občas mi to nevyjde, alebo proste mám iný program alebo niečo... Proste nie som už v kolenách z toho, keď ma niekam zavolá, že ja hneď pricupkám.

Rozmýšľam skôr, či ma nevolá preto, že máme medzi sebou pekný priateľský vzťah a nakoľko on nemá veľa takých kamarátiek, ako ja, ak vôbec, tak ma volá možno len preto, nie preto, že by ku mne niečo cítil. On má síce strašne veľa známych, aj kočiek a to doslova také modelky, ja keď sa nezaujato na seba pozriem, som taká klasika, ale stáram sa o seba, takže to snáď nie je až také zlé, ale proste viem, že čo sa týka fyzickej krásy mala by som veľkú konkurenciu :), podotknem, že on je fakt krásny muž, čo sa týka zovňajšku, ale napriek tomu čas s tými modelečkami netrávi, lebo povie, že si s nimi nemá čo povedať (pritom mne príde, že ani so mnou, ale on má na to iný názor). Tak ja fakt neviem.
Som sa rozpísala, ale inak sa nedalo, ospravedlňujem sa.

Je to proste zvláštne, lebo ja, čo som nikdy nemala problém s chlapmi, hnusne povedané, ale realisticky - omotala som si vždy každého, ktorého som chcela, tento svoj talent sa mi podarilo naštartovať už na SŠ pri profakoch :)), ktorí boli nedosiahnuteľní, pokračujúc všeobecne v živote, alebo na VŠ, neviem, proste vždy som si mala s tými ľuďmi čo povedať a záujem z ich strany vždy skôr alebo neskôr prišiel, aj keď som sa nijako o to neusilovala... takže nie je pre mňa prekvapením, že ma niekto volá von, lebo to ma volá fakt veľmi veľa kamarátov, ale väčšinou moc nechodievam, lebo to časovo až tak nestíham... no to chcem povedať, že s ostatnými sa cítim fajn, ale s ním sa cítim ešte viac, hoci je to také divné a sama v sebe niekedy bojujem, či ísť alebo nie.... Asi budem radšej, keď to ostane v takej normálnej fáze, aj keď jeho prítomnosť začína vo mne vyvolávať chemické procesy :-D

Ako Deria napísala, podstatné je zrejme zostať sám sebou, asi preto ma i volá von, možno ho to dopĺňa, že ja konverzujem a zaujímam sa o neho, fakt neviem.

Novinka - pohladil ma letmo po vlasoch v aute, keď ma viezol domov, s tým, že mi povedal, že ma odvezie rád kedykoľvek :))))