uz od ZS sa mi paci chalan. este ako 13rocna soms a mu neskutocne vnucovala do priazne- neuspesne :D milion krat som to olutovala ale tak co no, mala hlupucka :D potom sa nase cesty rozisli, videli sme sa len vzdy v lete, lebo mame zopar spolocnych kamaratov v dedine kde som travila vela casu. este na strednej- bez natlaku :D- navrhol \"co bolo bolo nebudeme kamarati?\" takze sa aj normalne pozdravime aj sme zopar krat sedeli pri jednom stole a prehodili sme par slov. skratka som myslela ze ma ta obrovska detska zamilovanost presla. mala som medzitym priatela tak mi to ani neprislo... teraz som ale uz dlhsie sama a kazdy rok co ho vidim sa mi stale rozklepu kolena a citim sa ako na tej zakladke. velmi ma pritahuje. aj som si myslela ze je to uz len zvyk ze sa mi nepaci. ale neustale nanho myslim. problem je v tom ze ja ho vlastne vobec nepoznam. nikdy sme sa nerozpravali len my dvaja, stale len pocuvam od inych aky je super chalan atd. ubija ma to. su len dve moznosti: bud na neho celkom zabudnut- v tom pripade prosim radu ako lebo vsetky moje pokusy zlyhali, alebo nejako ziskat sancu ho spoznat. nas akoby hlavny spojovaci kamos- ked som sa s tym mojim objektom niekde stretla tak to bolo zvacsa vdaka nemu- je teraz v zahranici :( prosim poradte mi nieco.
mam skoro 22 a starosti so skolou, teda trapenie tohto charakteru sa mi najmenej hodi :D
fakt sa citim ako zalubena 15 :(
stara laska nehrdzavie.. bohuzial
ľudia si nevážia to čo majú,pokiaľ o to neprídu,a toto je sakra pravda.A to mi nevyhovorí nikto na svete!!! ja som živý dokaz,budem to ľutovať navždy
pokial sa z toho poucis a zmenis sa...
ludia su strasne hlupi, nevazia si to co maju ale za vsetko sa plati, zasa sa to raz potvrdilo
Maoam,máš pravdu...človek má všetko,tak nevie čo od dobroty,pokašľala som si to sama..aj keď si veľmi silno uvedomujem,že som bola dosť neskúsená a teda aj hlúpa,ale to ma neospravedlňuje...tak mi treba,nech sa v tom dusím,aj naďalej..
dufam, ze ho ani len nenapadne dat ti este sancu
ludia ako ty presne toto potrebuju, najprv odkopnete super partnera, ktory sa v tom lepsom pripade spamätava nejaky rok,v horsom depkuje dlhe roky a nechape, preco sa mu to stalo, ved dal vsetko, co mohol a vtedy vam je jedno, co to s nim spravi, proste chcete v tej chvili nieco ine, lebo mate vsetko a neviete co od dobroty a potom, ked zistite, ze to nove nie je take uzasne a vo vztahu postradate, lebo ten model/modelka zdaleka nedava to, co ten super priatel, tak zacnete premyslat nad navratom.....si hnusne sebecka a myslis stale iba na seba, aj teraz...
nechaj ho, nech je stastny, je mu s nou urcite stokrat lepsie
...všetko sa to zomlelo tak rýchlo...spravila som najväčšiu chybu,vo svojom živote.Opustila som skvelého,šikovného,múdreho,vtipného a teraz to najdoležitejšie!MILUJUCEHO chalana,ale naozaj milujúceho.Miloval ma snáď najviac ako len muž može ženu milovať.Boli sme spolu 2roky a 2mesiace,až kým nenastal ten deň...obydvaja sme úspešne odmaturovali,mesiac si oddychovali doma,až sme sa rozhodli,že pojdeme na takú menšiu brigádku.DO čiech...a tam som stretla jeho...krásny chlap,s tmavou pokožkou,aj vlasmi,až neuveriteľným bielym tzv.hollywoodskym úsmevom,vyšportovaná postava...Bol krásny,až natoľko,že by ma ani vo sne nenapadlo,že vobec vie o mojej existencii.Aj keď musel,pretože sme boli v práci denno denne vo veľmi blízkom kontakte,práve on bol ten,ktorý ma zaučoval na tú danú pracovnú pozíciu...takže,je jasné,že sa mu nedalo nijakým sposobom vyhýbať.A ja som si každým dňom,viac a viac všímala,ako so mnou milo flirtuje,tak kamarátsky :)začala som sa tešiť do práce,a netešiť domov.hoc tam bola so mnou dokonalá osoba,moj priatel.Nejako som si to neuvedomovala,čo sa vlastne deje,myslela som si,že to je len nejaký milý flirtík,ktorý mi akurát tak,pridá na sebavedomí,až sa nestalo to,čomu sa už nedalo zabrániť.Pobozkal ma,ano,ale ja som sa nebránila...muselo sa to stať,aby som si uvedomila,že chcem byť so svojím priateľom,a nie s nejakým modelíkom,ktorého vlastne ani nepoznám...ibaže už bolo neskoro,nemohla som sa priateľovi ani len do očí pozrieť,všetko som to v sebe dusila,a nevedela som ani odmietnuť toho druhého...vždy som bola taká,proste som nevedela dať košom.A na to som aj pekelne doplatila.Prešiel rok,som vo vzťahu s modelom,v dosť nepodarenom vzťahu,v ktorom zotrvávam,iba preto,lebo mám prácu,aké také bývanie a neviem kde by som začala,keby som odcestovala naspäť na Slovensko.A ako sa má ten pán dokonalý?Z rozchodu sa veľmi ťažko spametával,až raz,po pol roku som sa dozvedela,len tak,z ničoho nič,že má dievča..a nie len tak hocijaké..nieje najkrajšia,ale!je od neho o 3roky staršia,má pekelne bohatých rodičov(čo mu zaisťuje nadmieru kľudný život),nieje to žiadna blbka,ovláda 4jazyky,a hlavne je otvorená všetkému..čo ja som nebola..v zime snowbording,lyžovanie,v lete bazéniky,lázne atd...no proste,určite mu je s ňou veselšie ako so mnou,to je na sto pro,ibaže,teraz sa pýtam...može ju milovať tak ako miloval mňa?ja som tá,ktorá bola pri ňom,keď mal fakt depky,a že to boli depky,a žiadne jednorázovky.prežili sme toho veľa,jasné nie len dobrého ale aj zlého,ako každý vzťah...ale ja ho chcem naspäť...musím naňho myslieť každý deň...každý.neviem čo mám robiť...som zúfala :((( netuším čo ku mn teraz cíti,ale bojím sa,že aj keby tam ostali aspoň miniatúrne zostatky lásky,nechcel by odchádzať od svojho dokonalého,pohodlného vzťahu..je to všetko také šialené,až je to pravdivé...BOHUŽIAĽ...
Ja som na strednej prezila taku celkom nenaplnenu lasku.Medzi nami to iskrilo,bol aj ozajstny bozk,vela krasnych dotykov a to je vsetko,co ja aj po cca 20 rokoch velmi lutujem a casto nanho myslim a sniva sa mi snim,ale vzdy je premna nedosiahnutelny.Byvame od seba daleko,20 rokov som ho nevidela a som aj vydata,ale nezabudla som a nezabudnem asi nikdy.A preto zabojuj,pozvi ho na kavu alebo cokolvek sprav ,lebo po rokoch si budes vycitat,ze si sa nepokusila zbalit ho.Zelam vela stastia.A nezabudni nadej umiera posledna.
