ahojte,nechapem jednej veci a chcem vediet ine nazory na kamaratstvo,lebo neviem ci som cudna alebo co...toho roku som sa odstahovala z rodneho mesta kde mam vsetkych kamaratov.byvam s priatelom,za tri tyzdne mame svadbu a som tehotna vo 4.mesiaci.ked som byvala doma tak sme sa s kamoskami stretavali,volali si,oslavovali spolocne narodky atd.skratka bola partia.
Odkedy byvam mimo mesta kde mam kamosky ani jedna sa mi sama od seba neozve.nieto aby este prisli za mnou.je mi z toho do placu.a to su take kamosky co sme spolu odmalicka.jedna uz ma muza a dieta,druha nedavno porodila.ja som mala tiez priatela a svoju domacnost ale ked boli obe tehotne,pomahala som im,chodila ich navstevovat,volala ako sa maju,vzdy ked isla k lekarovi alebo sono som hned volala ako dopadli....a ked som teraz tehotna ja,ani pes po mne nestekne.tiez by som bola rada keby mi niekto zavolal ako sa mam,ked som bola na sone ci je vsetko ok,alebo mi pohladkali brusko.kaslu na mna.chapem ze ma male dieta,ale moze mi aspon zavolat sama od seba.ta druha tiez,po troch tyzdnoch co sa neozvala jej volam,a hned otazka ci zijem?!a ona sa ozvat nevie?a ked som sa jej opytala ako sa maju,povedala ze nuda a nic nove,tak ked sa nudi nemoze ma prist pozriet alebo aspon zavolat?ja tomu nechapem.co mam robit?kaslat na ne alebo im vynadat?viem ze clovek cim je starsi ma rodinu ci priatela a nie je tolko casu na kamosov,lenze co chcu byt len s rodinou a kamosi nic?ved neni pekne keby sme spolu sli na dovolenku,ci chatu alebo len tak sa stretnut alebo najest spolu?praveze teraz ked aj ja budem mat dieta sme mohli spolu prezivat materstvo,radit si,manzelia sa navzajom kamosia tiez,chodit spolu s detmi do parku,ved auta mame a byvam od nich 10km.som divna ze tomu nechapem?ked sa dozvedli ze som tehotna,tesili sa ze budeme spolu na materskej a teraz sa ani jedna neozve.je mi smutno,za chvilu sa vydavam, na svadbu som ich pozvala ale vobec nemam chut ich po tom ako sa chovaju vidiet...ani sa neopytaju na veci okolo svadby,skratka nic...
kamaratstvo
ewka, to je normalne, ty si precitlivela, ona ma privela prace, ved to sama poznam, po narodeni dietata som bola rada ked som si mohla chvilu pospat. ona je ta ktora teraz viac potrebuje pomoc. skoda ze sa nemas s kym podelit o svoju radost z tehotenstva. dohodni sa s nou ze si zavolate, ak zabudne, nehnevaj sa na nu, ked budu deticky bezkat budete spolu chodit na ihrisko, nepokaz si zbytocne vztahy lebo naozaj si precitlivena, naladova tehuľka :)
tiez ked som bola na materskej som sa citila osamelo, nemala som ani kamosky v rovnakej situacii a vsetci ostatni, ti mali svoj zivot, cely den v praci, stresy, potom zas dalsie povinnosti a ja sama s bruskom a potom s babatkom
neboj o par mesiacov budete super maminy:)
Milá Ewka,
áno, viem, je to ťažké prísť v takýchto situáciách, kedy človek očakáva, že tí, čo pri ňom boli aj v minulosti, tu boli aj teraz, keď to na oplátku potrebuje aj druhá strana.
Mám zo všeobecna podobné skúsenosti, z dlhodobého obdobia, kedy medzi nami intenzívne fungovala komunikácia sa stalo zrazu obdobie ticha, druhé strany sa odmlčali pre dusené latentné dôvody medzi nami, ktoré v aktuálnom čase nemohli ísť na pretras. Najhoršie na tom je, že som si to potom zlízol, že celý ten ich strach, ktorí v sebe dusili, vychádzal vraj z mojej iniciatívy, keď sme sa pokúšali spolu o nejaký program... Svojho času nikto nenamietal, len zrazu sa to všetko na teba zosypalo a oni sú tí ukrivdení. Rozprávajú teraz o nejakých pauzách, ktoré pre seba potrebujú, že potom snáď sa niekedy ozvú, zaklopú, len ty nepíš, nevolaj, lebo, síce si bol doteraz bútľavá vŕba, spriaznená duša, teraz si ten, kto to všetko kazí. Riadne argumenty pre a proti tebe však nevyvstanú, žijú sa skôr len domnienky, hľadá sa chyba v sebe, prehodnocuje sa, kde sa urobila chyba... Myslel som si tiež, že žijem niekoľko pekných priateľstiev založených na dôvere, len som bol napokon obvinený, že si o daných ľuďoch predstavujem a žijem svoje ideály, že oni sú v skutočnosti iní... Tak teda, s tebou tak, za chrbtom tak? Asi áno, napokon z toho vzišlo, že ak sme spolu, hľadajú sa chyby na iných, ak je ten dotyčný s inými, hľadajú sa chyby recipročne na tebe, dokonca ešte aj lezieš na nervy. Z žitého potenciálu, ktorý ako-tak človeka drží nad vodou, že je tu predsa na pár ľudí spoľah, je zrazu cítiť akýsi zápach, mailové schránky už zívajú prázdnotou, mobily, ktoré zvonili, pípali, stíchli. Možno lepšie aj tak, skôr či neskôr to príde, bez chyby nie je nik, ani moja strana, vyžaduje si to trošku nadhľad...
Nech je Tvoje malé zdravé a aspoň ten priateľ pozorný, tete sa teraz v 44.rke narodila dcéra, bacuľka, ružolíca bojovnica:), veľa radosti z očakávania.
Nie vždy všetko funguje tak, ako by sme si želali, častokrát na to doplacame my, ktorí sme " dobrosrdecne trdla ", pomozeme, vypocujeme, polutujeme, utesime. Aj ja som mala akeeeeee skvele kamosky, ktorým som som vsemozne vyšla v ústrety ked niečo, ved aj oni mne, neskôr však boli situácie, kedy som ocakavala, že sa zachovajú inak, ale...nestalo sa...
Teraz mi občas niektorá zavola, pozve má na kavicku a tam na mna vybali, či jej nemôžeme s mužom požičať...nuž nemôžeme...nechceme...necítim sa na to, možno urazena hrdosť...
tak skus ist k nim a uvidis ako sa to bude dalej vyvijat a potom podla toho sa zariad...NIEKEDY SU TO LEN VYHOVORKY-ALE NIEKEDY TO MOZE BYT PRAVDA...tak daj tomu cas a uvidis-co bude dalej...
tazko sa radi a nemozeme povedat ze bude tak a tak...
pretoze vsetko sa meni
-ja som tiez dala aspon jednu sancu kym som uplne neukoncila kamaratstvo-je to len na tebe-aby si si potom nevycitala ze si to sama spackala...az budes mat uplnu istotu ze na teba kaslu to ukonc take kamaratstva a netrap sa...
zelam ti vela stastia
nedalo mi to a zavolala som jej,bavila sa so mnou normalne,celkom sme si pokacali,vytkla som jej to ze na mna kaslu a je mi smutno,povedala ze nuz ona teraz nemoze,ma babo ktore furt koji a v noci nespia,ze nevie ani kde jej hlava stoji,co sa jej sniva a co je skutocnost,ze telefon ma na ticho aby maleho nebudil.ze sa mam zastavit,ze ona s malym chodit nemoze teraz hocikam,a na svadbu nejdu ze to sa neda s takym malym babom ze pridu len do kostola....
neviem ci by si mala-ja som sa pokusala im to povedat ked ma to trapilo ale nepochodila som-zacali hovorit ze ja si namyslam a podobne...
tazko ti radit...ja som to musela urobit ozvat sa im a povedat im svoje-ale na osoh to nebolo...dokonca sa to stale obratilo proti mne...NIKDY SI ONI NEPRIZNAJU CHYBU-ALE JE TO NA TEBE...A HLAVNE NEPLAC LEBO SKODIS DIETATKU A AJ SEBE A ONI SI UZIVAJU...
...ale chapem ta- ze teraz si v zlozitej situacii -koli tej svadbe-lebo na nu by si mala spominat v dobrom a ked si sa tesila aj koli kamoskam ze si uzijete a takto to skoncilo-NEVIEM CO BY SOM PORADILA-JE TO DOST TAKA ZLA SITAUCIA...
KEBY SA TO STALO MNE-tak mozno by som -ich uz nechala na svadbu prist a ani by som si ich nevsimla len tak okrajovo
-a mozno by som zrusila ich pozvanie na svadbu-a vtedy by im mozno tuklo ze sa nieco deje/ale ked su falosne-aj s toho sa nejak dostanu-vyhovorkami.../
fakt tazko radit...
nie, nerob to. len by to povedala dalsim a bola by si za ciernu ovcu. nikomu by to neprospelo.
ja som mala tiez plno takych skusenosti..tiez som bola na 100% kamoska.. ked sa odstahovali, uz si nevedia najst ani 5minut na odpisanie mailu niektori.. ODPISANIE !!! to uz ani necakam ze by sa mi niekto ozval sam od seba. ale uz kaslem na to a neriesim.. zbytocne som sa tym vobec trapila, kde som spravila chybu,atd..ale ked som sa s nimi o tom bavila tak mi proste povedia ze nemaju cas alebo sa im nechce.. NECHCE sa im odpisat mi ako sa maju :( to je, co? :(
dakujem za pochopenie,pred chvilou som si normalne poplakala asi som citlivejsia ked som tehotna,strasne ma to mrzi,3 pary naj kamaratov,co su 6ludia som pozvala na svadbu,ze to chcem oslavit aj s nimi,lenze oni na mna kaslu,teraz neviem co mam vobec robit,mam chut aspon tej jednej zavolat a vsetko jej to vytmavit,ze som jej bola dobra kedysi,ale ked ja ich potrebujem,kaslu na mna.mam to urobit?
a este jedna vec ked som byvala pomaly 900km od domova od kamosiek nasli si aspon raz za rok cas a prisli za mnou az tak daleko-poniektore...
a teraz byvame blizko seba a niektore sa tvaria ako keby ma ani nepoznali-NECHAPEM ICH SPRAVANIE-ALE TAK ASI SU MOC DOLEZITE NA TUTO DOBU A MYSLIA SI ZE SU NIECO VIAC-ALE V MOJICH OCIACH SU TO LEN OBYCAJNE...a uz sa vobec nimi nezaoberam-nestoja mi za to...ANI TY NETRAP SA KOLI NIM...UBLIZIS TYM LEN SEBE A DIETATKU...STOJI TI TO ZA TO?
ZA DOBROTU NA ZEBROTU...
tiez mam bohate skusenosti s KAMOSKAMI ale uz ma vobec NETRAPIA.../a to som ich mala neurkom/
STALE MOZEM POVEDAT ZE SOM BOLA PRE NICH NA 100% kamaratka ale oni PRE MNA NIE...je to ich vec oni sa zodpovedaju za seba za svoje ciny-ja sa uz koli takym necharakternym ludom vobec netrapim-prisla som na to neskor ale prisla...
tiez to bolo podobne ja som nikdy nemusela sa zalovat-ALE ONI CHODILI ZA MNOU-BOLA SOM PRE NICH TAKA BUTLAVA VRBA a vedeli ze ich nikde neroznesiem po okoli-oni sui pomohli po psych stranke...mne to neuskodilo...
ALE KED SOM POTREBOVALA JA PODPORU PSYCHICKU-tak vypoculi ma ale uz som bola roznesena vsade a tvarili sa tak nechapavo-ZE VOBEC SA STAZUJEM...
a tiez som niektore poznala dlhe roky-prezili sme krasne chvile...
LEN VIDIS SU LUDIA KTORYM TO NIC NEHOVORI -CHARAKTER...a este som zistila ze sa zv.do vztahu dvoch kamosiek miesat iny cudzi ludia-JE TO TERAZ TAKY NEJAKY NOVODOBY FENOMEN-NEPRAJU ESTE ANI JEDEN DRUHEMU KAMOSOV...HNUSNA DOBA...
KASLI NA NICH-VENUJ SA SEBE DOMACNOSTI A PARTNEROVI-POTOM BUDES MAT DIETATKO-VENUJ SA JEMU.../viem ze to je tazke a cloveka to mrzi-ale nic s tym nenarobis/
a k svadbe ZELAM VELA STASTIA V ROD.ZIVOTA A HLANVE PEVNE ZDRAVIE...
