Ahojte,
Pisem Vam preto, lebo by som rad zozbieral postrehy a nazory na nasledujuci problem. Som 25 rocny student, vybral som si odbor, o ktorom so zistil, ze ma maximalne nebavi a postupne mi doslo aj to, ze je relativne tazke sa s nim uplatnit na trhu prace (co je dvojita tragedia). Nanestastie, okolnosti mi nedovolili zmenit fach a doslo to tak daleko, ze teraz odchadzam do zahranicia studovat tuto chujovinu... miesto mam zabezpecene na tri roky ako doktorand a zaroven zamestnanec vyskumneho institutu univerzity, ziskam titul PhD, este dokonca na fakulte ktora je vacsinou hodnotena ako uplna spicka v tomto konkretnom odbore...
Ma to vsak evidentne jeden hacik: neviem si predstavit co budem robit po tych troch rokoch... momentalne sa nad tymto trapim uz viac ako tyzden a zacinam si liezt na nervy.
Na jednej strane si myslm, ze je to realny problem, na druhej strane si uvedomujem, ze ak sa nevzchopim a nezacnem sa koncentrovat a cielene ist za touto ale aj za inymi prilezitostami, tak to dopadne presne tak ako som hore pisal: okolo tridsiatky budem stale byvat u mamy bez vyhliadky na normalnu pracu...
Co by ste odporucali? Ako sa ma clovek motivovat v takejto osemetnej situacii, ked uspel v niecom na co by sa najradsej zvysoka vybodol?
