Začiatok konca?

Ahojte,volám sa Mirka,mám 17 rokov
a ako väčšinu dospievajúcich slečien,aj mňa vždy trápila moja postava.Vždy som sa sebe videla nejaké to kilko navyše,niečo,čo namne nemuselo byť.
Ešte pred dvoma rokmi,som mala všetko.. Mala som "skvelého"priateľa,vždy usmiatu tvár,s rodičmi som vychádzala viac než dobre,no najhlavnejšie je,že som bola ZDRAVÁ,no mala som nejaké to kilo navyše.No v čase krízy s mojím priateľom,kedy som chcela byť preňho nielen výnimočná,ale aj štíhla a krásna ako ostatné "normálne "baby,začala som chudnúť.Moje diétovanie začalo delenou stravou,biele pečivo som vymenila za celozrné,keksíky za BeBe sušienky a ostatné potraviny za nízkotučné.Takýmto štýlom,som v priebehu pár mesiacov schudla dobrých 10 kg,no mne sa to zdalo byť málo.Postupne,som okrem jedla,začala obmedzovať aj príjem tekutín,čo spôsobilo,že ma v decembri minulého roka hospitalizovali v nemocnici,dehydrovanú."Bohužiaľ"nemocničná strava,nedostatok pohybu a infúzie mi pridali kilo,na ceste k vytúženej postave,a ihneď po návrate domov sa začal ten kolotoč.. Málo čo som toho zjedla,a všetko i tak skončilo vo WC .. Na raňajky som si dala len nejaký jogurt,na obed mi stačil hrnček bujónu a moja večera pozostávala s 2suchárov.. dokonca,aj v čase Vianoc,keď sa všetci okolo mňa napchávali a priberali,ja som síce s bolesťami,natlačila do seba aspoň jednu výživu denne.Takýmto štýlom som za 3týždne zhodila 5kg.Z kolotoča neustáleho zvracania som zoskočila v čase,keď som začala zvraciať krv.Neskôr mi denne stačil jeden nízkotučný jogurt s BeBe sušienkami,(potom,už len jogurt,alebo LEN sušienky)+ 1,5 l vody .. Takto som sa pomaličky upadala do anorexie.. Jedlo som nemohla ani vidieť,všetok ten hnus,mi pripomínal kalórie a kilá navyše.. Keď som už mala pri výške 165 cm niečo cez 40kg,a bolo mi dosť výrazne vidno kompletne celú kostru,opustil ma priateľ,kvôli mojej "vychrtlosti",a mňa lekári prinútili jesť.Keďže som musela pribrať,a liečenie ma nelákalo,začala som doslova žrať.. jedla som viac,než všetci členovia mojej rodiny dokopy.. vlčí hlad ma ubíjal.. no to všetko,čo som zjedla,som dala do misy.. po každom takom záchvate som kľačala v kŕčoch nad misou,a s plačom som sa za to preklínala. Dnes,po ďalších 4mesiacoch neustálych záchvatov sa učím znovu normálne jesť,snažím sa jesť preto,aby som mohla žiť,nie žiť pre jedlo.
.. mamina ma v tomto smere nechápala,nedalo sa s ňou o tom normálne porozprávať,zakaždým rozhovorom som mala zácvhat,tak som jej napísala list,v ktorom som ju poprosila o pomoc a chválabohu,mamina začala spolupracovať..
.. nakoniec,by som sa chcela spýtať,ako predísť prejedaniu sa.. už nemusím zvraciať po každom jedle,nemávam výčitky( aj keď sama dobre viem že som pribrala cez 20kg),len sa stále nviem najesť normálne,vždy sa prejem.. prosím vás,môžte mi poradiť ako s tým nadobro po 2rokoch skoncovať ? ;)