predstavte si že stretnete niekoho, kto vám dá úplne nový pohlad na život, niekto, kto vás svojou láskou naučí milovať samu seba a len on je ten, koho milujete viac ako seba, niekto, kto vám rozumie viac ako rozumiete sama sebe, niekto, koho bezhranične obdivujete a dôverujete mu na 100%, nie ste naivná, ale niekoľko krát vás presvedčil o svojej čestnosti, niekto, kto vám nikdy v ničom neklamal, kto s vami zaobchádza lepšie, ako ktokolvek kedy pred tým a aj potom, niekto, kto už po pár týždňoch vedel čítať vaše myšlienky, niekto, kto vás miluje tak isto, ako vy jeho a robí pre vás šialené veci, niekto, kto vás robí šťastnou už len tým, že je, niekto, kto vám dal zmysel života, niekto, s kým ste zistili ten obrovský rozdiel medzi milovaním a sexom, niekto kto keď váš pobozká, cítite sa tak slobodne šťastná a ste pre toto šťastie schopná robiť rovnako šialené veci ako on pre vás.
No a potom mu dôkladnejšie vysvetlíte, čo cítie. Aspoň z časti, lebo celé sa to vysvetliť ani nedá... A on vám povie, že vás miluje menej ako vy jeho.
V tom momente som to začala odmietať, presvedčila som ho, že to nie je tak, ale sama si uvedomujem, že to tak je a strašne to bolí, ale neviem tú bolesť dať von viditelným spôsobom, neviem plakať, kričať, iba cítim neuveritelnú úzkosť, ktorá ma dusí a bojím sa, že sa to prejaví niekde inde, velmi zákerným spôsobom. Chcela by som kričať, revať ako zviera, krvácať, zdemolovať domácnosť, alebo niečo, čo zo mňa dostane tú zlú energiu, ale neviem sa oslobodiť!
