Už odmalicka som velmi hambliva a ticha povaha. Velmi tazko nadvazujem kontakty s ludmi a preto nemam v podstate ziadnych priatelov. Stale mam zo seba komplexy a vobec v nicom si neverim a to ma velmi brzdi, nedokazem preto v nicom poriadne napredovat. Pritom na to nemam dovod : mozem objektivne povedat ze som dost pekna, inteligentna, mam skvelu rodinu, dobre znamky, kopu zaujmov a myslim ze aj dost talentu..Vsetko co clovek k stastiu potrebuje. Ja vsak viem ze clovek moze byt akokolvek vynimocny a mat cokolvek na svete a aj tak nemusi byt stastny.
Kedysi este na zakaldnej som mala kamaratky ale cim dalej tym viac som sa akosi zacala uplne vzdalovat ostatnym rovesnikom. Mam strasne vela konickov, ktorym sa aj venujem ale vsetko robim v podstate sama, takze sa citim dost osamelo. Problem je skratka v tom ze ja sa asi bojim ludi, nedoverujem nikomu a najma sa vzdy obavam co si o mne pomyslia, preto vela rozmyslam nad tym co povedat. Neviem byt spontanna, byvam vzdy nervozna a samozrejme mavam tremu nielen na verejnych vystupeniach ale aj v skole a tak..no neviem..Co mam so sebou robit?..pripadam si nenormalne
Som velmi cudna osoba
pri konickoch viem byt spontanna ale len vtedy ked pri mne nieje iny clovek
lost
nie neviem byt nikdy spontanna..vzdy si davam pozor na to co robim a bojim sa ci som nieco zle neurobila/nepovedala..naj kamosku nemam
pred rodicmi som uvolnenejsia ale tiez nie tak uplne