Smrt

anuliatko:

co take si zacala vidiet ? :P

je to smutne o tom by som mohla pisat cele hodiny....no kazdy z nas dostal do vienka zivot a zaroven smrt,. Pre nich to tu konci a inde zacina, na cintorin chodit nie je potrebne , dolezite je ich mat v srdci a v spomienkach... nebud smutny kazdy z nas tu bude tolko ma sudene

viem ta pochopit,ten stav strachu,uzkosti..ale mozes si byt isty ze existuje svet na druhej strane,duchovny svet...odporucam ti kupit knihy od Moodyho napr.zivot po zivote.ja sa tym zaoberam uz dlhsi cas,a zacala som uz aj vidiet nieco co iny ludia nevidia.je to nadherne..nemusis sa bat smrti,ked ju pochopis,pocitis pokoj,lasku a vyrovnanie...

je to úplne prirodzené a smutné, ale čaká to každého. Už tu opísali asi všetko čo som chcel povedať tak vám aspoň napíšem čo si myslí moje vnútro ;-)

Mňa netrápi smrť ako taká. Ale čo by sa stalo s mojimi blízkymi? Nedá sa opísať to čo cítim.

je to úplne prirodzené a smutné, ale čaká to každého. Už tu opísali asi všetko čo som chcel povedať tak vám aspoň napíšem čo si myslí moje vnútro ;-)

Mňa netrápi smrť ako taká. Ale čo by sa stalo s mojimi blízkymi? Nedá sa opísať to čo cítim.

Hovorievali starí ľudia smrť je jediná spravodlivosť pretože nepozná žiadné výnimky, úplatky ani protekciu.

Sama som v priebehu niekoľkých rokoch startila päť mne najbližších a Spočiatku som sa aj ja hnevala a bolo mi hrozne.

Počas jednej mojej operácie som zažila klinickú smrť. A to čo som prežila sa možno tu na zemi nedá pochopiť ale odvtedy viem, že smrť je prechod niekam kam smerujeme všetci. Zvláštne bolo že som vtedy necítila nič a nikoho iba seba samú slobodnú, nechýbal mi nik z mojich blízkych čo ma absolutne prekvapilo.
Akoby som na všetkých tu zabudla a nič ma už s nimi nespájalo iba ľahkosť a pokoj vo mne a okolo mňna.
Odvtedy sa každý deň snažím žiť tak aby keĎ to príde som mala srdce a dušu čo
najčistejšiu.

A keď aj idem na pohreb alebo cintorín neberiem to ako smútok lebo viem že tu sa pokloním iba fyzickému to vnútorné sa už nachádza inde a je mu neskutočne fajn...........

jo nic nieje vecne, je to smutne ale je to tak. Cloveku je za blizkymi a amosmi luto no nijak to nevrati. Z ucti k nim sa patri na ten pohreb ist alebo aspon na cintorin zapalit sviecku, pretoze uz pre nich viac spravit nemozes, ako to ze sa takou formou s nimi rozlucis a v duchu si spomenies co pekne ste zazili.

je to prirodzena vec a preto sa k tomu tak stavat. nie je to nic vynimocne, co bude potom je nedokazatelne, takze existuje len velke mnozstvo spekulacii. ale kazdeho to caka, takze to nie je nic strasne.