Baby, tie ktoré ste sa dostali z bulímie, alebo prípadne z nej leziete, nemohli by ste prispiet nejakými typmi, ako predísť nutkaniu sa prejesť, alebo ako mu aspoň nepodľahnúť, keď už príde.
Teóriu by som mala, čo všetko skúšať, no akosi mám takú skúsenosť, že keď už raz to nutkanie príde, tak akoby sa mi dačo preplo v mozgu a ja vtedy už nemám ani len chuť pred tým utekať, brániť sa, úplne bez zápasu sa tomu poddám. Prípadne sa chvíľu aj snažím, ale potom to už je taký tlak, že sa na to vyprdnem... Ale asi to je skôr fakt tým, že sa málo snažím a keď to už príde poddám sa :-/
Máte nejaké vaše skúsenosti? Stávalo sa vám, že počas liečby ste mávali chvíle, kedy sa vám pre daný moment vôbec nechcelo s tým bojovať?
Chce to asi len zaťať sa a nedovoliť si podľahnúť. Kurnik, keď ja som taká lenivá, že po celom dni, keď si splním povinnosti voči iným, nemám už chuť si plniť dáke povinnosti voči sebe... :-/
