Lutovanie

tak ja trosku lutujem.ja som sa rozisla len nedavno asi to chce cas.aj ked by som to strasne chcela spat:(( mozno aj priatel by chcel neviem ci by to niekam viedlo, alebo by som sa znovu sklamala:((

Mna zas opustil on, ale po ziali, placoch a ked som zistila pravdu, teraz to uz nelutujem. Len skoda, ze mi zobral aj kus sebavedomia, ze som dost neista nadvazovat novu znamost. Ale to by bolo na dlhsie. Proste, mal take stavy, ked som bola podla neho hlupa, nesikovna, hoci som sa snazila pre neho vsetko spravit, pomoct mu.

este som ho neopustila tak neviem

Nie, žijem s ním už 33 rokov a neľutujem....

zo začiatku áno, neskôr som sa na to pozerala z odstupom a neľutujem :-) mám teraz oveľa lepšieho :-)

asak,nie.....to bol omyl:D,z odstupom času uvidíš všetko v inom svetle:)

tak co sa tyka jedneho partnera, tak trosku aj ano, bol velmi vtipny, dobry, krasny, uspesny, no uplne uzasny:O))), ale z casovych a vzdialenostnych dovodov sme to po vzajomnej dohode ukoncili, aj sa mi parkrat prvych 5 rokov ozyval a chcel nadviazat na to, co sme mali rozbehnute, ale uz som bola so svojim terajsim, takze to nebolo mozne:O))) ono vzdy clovek bude kalkulovat, co by bolo, keby(hlavne ak clovek prezil s dotycnym len pekne chvile a nebol problem v jednom z dvojice, preco sa rozisli)...ale ak raz nieco ma byt, tak sa to aj stane... mozno s terajsim si neuzujem tolko srandy, ale ktovie, ked by sme spolu zili, ci by mi vyhovoval, ako moj terajsi...

nelutujem a som rada,ze lutuje on.

ja cítim akurát tak ľútosť, že ma opustil on :-D :-D :-D

ani sekundu..mozog casom vymazava zle spomienky a nechava len pekne a ked clovek nieco take citi treba sa trosku sustredit na to zle..clovek mal vtedy svoje dovody a tie nezmizli