mám taký pocit, že môj otec nie že je jedlom živý, ale len pre jedlo žije, nepracuje doma, keĎ odchádza vždy sa chystá akoby išiel na mesiac rpeč alebo čo, vypráža si mäso, niekedy aj 1 kg mäsa a stále čosika závara, napríklad zabíjačkovú kappustu a tak. Je to hrozné, nechce si dať povedať, aj jeho spárvanie je však veľmi divné, aj 4-5 krát za hodinu je schopný úplne zmeniť náladu, chvíľku sa smeje a prejde pár minút a bezdôvodne je až agresívny. Každému známemu však hovorí ako už schodol 8 kg a podobne, lenže nechudne, stále len priberá. Dokonca mama ho chchela presvedčiť aby išli spolu k dietelógovi, že aj ona s nim bude chudnút, hoci má len pár kíl naviac, ale on ju ešte vysmial. Vôbec sa nechche hýbať, najradšej sedí rped telkou. Ešte niekoho kto doma chudne a stravuje sa racinálne vysmeje, že kto by také plky jedol a tak. Neviem ako by sme mu mohli pomôcť, už toľkokrát pod tlakom okolností sľúbil, že schudne, ale to bolo fakt tak pár kg, tak maximálne 10, čo ale pri jeho hmotnosti, rátam tak aj 130-140kg, je nič. Vždy keĎ je nejaká akcia na mäso tak už len rozmýšľa oč by z toho urobil a tak, neskutočne sa prejedá, a večer akože dietne zje kilo mandariniek a hovorí, ako si on stráži postavu. Doma sa mu nikto neposmieva ani nič také, všetci mu chcheme pomôcť, ale on nechhce,
prosím poraďte
chorobná láska k jedlu
lenže ako som písala, nikto ho vôbec doma neosočuje ani mu to nevyhadzuje na oči, nič, chováme sa k nemu úplne normálne. Napríklad, ja som sa snažila schudnúť a mala som čo, nie som ten typ 50 kg aj s botami, ako sa vraví, ale ešte sa mi vysmieval, a tak. proste on so svojou postavou stále mame hovorí, že je tlstá, stará a škaredá a nemyslí to na žart!!! Nikoho k sebe nechche pustiť, všetkým tým obližuje, len jeho názor je správny, môžeš povedať svoj názor, ale ešte potom z teba urobí blbca, že čo za švihnuté názory to máš. Dokonca to dohnal tak ďaleko, že nebol mojej sestre ani na svadbe! Lebo on má svoj názor, a hotovo. Velice sa pred každým ksichtí aký on je úžasný a tak. Ja viem, že jeho niečo trápi a tak si to tým jedlom kompenzuje, ale je to ubíjajúce. A zasa nemôžeš, keďže ho nepoznáš povedať, že mi ho neľubime alebo čo, raz je to môj otec a mám ho rada aký je taký je. On má jedlo ako liek na všetko, to ako alkoholik, je nešťastný napije sa, je šťastný a milovaný aj tak sa napije. Ja neveim čo s tým ďalej.
Inak povedané, on sám musí chcieť, kým sa tak nestane, nikto s ním nehne. Na každom liečení ti povedia, že závisláka nepríjmu na liečenie, pokiaľ sa on sám nechce zbaviť závislosti, je to úplne zbytočné. A práve prístupom aký som ti poradila ho k tomu aby chcel privedieš.
Ela ja by som ti poradila jednu vec a to- zmeň pohľad na svojho otca.
A pritom sama podvedome dobre tušíš ako na to :-) stačí si pozrieť tvoj nadpis. Nazývaš to láskou a pritom je to závislosť. Závislosť, ktorá vzniká, pretrváva a stupňuje sa, kvôli nedostatku lásky. Tvoj otec si jednoducho lásku nahrádza jedlom a čím je ho viac, tým lepšie. Keby ste sa vy- rodina, okolie začali k nemu správať s láskou, neodsudzovali ho za to čo robí, ale skúsili ho chápať a prejavovali mu viac lásky, nie iba do neho hučali že stále žerie, je tučný, mal by schudnúť, opovrhovali ním kvôli tomu, tvoj otec by sa vyliečil. Samozrejme aj on musí pochopiť, že to čo robí je nesprávne, že je to náhrada za lásku a jedlo mu tú lásku nikdy nenahradí. On sa vlastne neuspokojuje sexom-láskou, ako normálni ľudia ale jedlom. Lenže, čím viac mu to budete predhadzovať na oči, tým viac sa on bude brániť a odmietať to pochopiť, prijať a zmeniť. Preto na to musíte ísť inak a to tak ako som ti opísala. On sám na to príde, resp. bude si myslieť, že na to prišiel sám, ale ty mu to rafinovane a nenápadne vlastne podsunieš. Netreba mu hovoriť, že ho ľúbiš, netreba ho ľutovať ani ospravedlňovať ale netreba ho ani odsudzovať, opovrhovať ním či snažiť sa ho-to na silu zmeniť.
