Ahojte,
chcela by som Vas poprosit o radu. Som vysokoslkolskou studentkou, mam priatela, som uspesna, studujem 2 skoly, pracujem. Mam na seba prilis velke naroky a neviem z nich ubrat. Niekedy ma vsak prepadne neuveritelny strach, ze nejaku situaciu ci skusku nezvladnem a zacnem sa strasne bat, plakat a nervacit. Ked nesplnim sebou urceny ciel, hlavne v oblasti skoly, prepadne ma neuverielny plac. Stale sa niecoho bojim, vsetko prilis do detailov riesim a casto placem. Na verejnosti si vsak vsetci myslia, ze som silna osobnost, uspesna a nechapu ako to zvladam. O tom, ze toho je vela to nie je, pretoze si to viem vsetko rozvrhnut a ked ma nieco vysuluje, tak to uberiem a zameiavam sa na ine, kazdopadne som velmi sebakriticka. Prosim Vas, co mam robit? Poradte mi. Ja nemozem s tymto dalej fungovat. Tie place ma ubijaju. Vsetko si to uvedomujem a nechcem to tak, no ked to na mna pride, proste tie slzy tecu a neda sa to zastavit. Napadaju ma najhorsie moznosti, co sa mozu stat a stale sa bojim, stale. Poradte mi, prosim. Dakujem vsetkym.
Plac, sebakritika, nekonecny strach
Dakujem Vam za Vase rady. Bella, skutocne dakujem, Tvoj text som citala asi 20 krat a niektore vety z neho si opakujem v myslibehom dna :) Dakujem!
Bella, super prispevok, vystihla si to naozaj skvele, k tomu uz niet viac co dodat a verim, ze Ketynke to pomoze sa zorientovat
Riešením je zmena myslenia - totiž zníženie tej vysokej latky, ktorú si si sama pre seba určila.
Po prvé, žiadny človek nie je dokonalý, neexistuje nikto, kto by neurobil chybu, nezlyhal, nie sme predsa naprogramované stroje. Prijmi to, že aj Ty máš právo na omyl. Snažíš sa, a to je podstatné. Ale úzkostlivo dbať o to, aby všetko bolo dokonalé, ide proti Tebe samej. Asi si už aj sama skúsila, že ak robíš niečo s chuťou a v pohode, dosahuješ dobré výsledky s menšou námahou, ako keď sa stresuješ a nútiš sa do toho. Povoľ trochu zo svojich nárokov na seba. Kde je napísané, že ketynka musí všetko robiť na 90 - 100 %? Veď aj 60 - 70 % nie je zlé a stačí. Keď sa Ti aj niečo nepodarí, ako by si predstavovala, dokonca, keby si aj totálne vyhorela na nejakej skúške, nič sa nedeje, svet sa nezrúti. Si taký istý človek ako všetci ostatní, jednoducho sú dni, keď sa nám nedarí aj napriek našej veľkej snahe.
Po druhé, anticipačný strach - strach z očakávania niečo zlého, je asi ten najhorší, pretože sa bojíme niečo, čo nepoznáme a čo sa ani vo väčšine prípadov vôbec nestane. Pod vplyvom strachu si človek predstavuje rôzne katastrofické scenáre, ktoré sú tak ďaleko pravde a realite. Načo si nimi zaťažovať myseľ? Ak by sa aj mali naplniť, povedz si, že danú "tragédiu" budeš riešiť, až keď sa naozaj stane. Dopredu sa báť je nelogické, hypotetické, nerozumné.
Po tretie, nepodceňuj sa tak. Máš strach z neúspechu, pretože si nie si istá, či by si tú hrozivú negatívnu situáciu dokázala zvládnuť, keby nastala. Nepochybuj, že áno. Keď by si náhodou neurobila skúšku, čo iné by si urobila, ako by si sa ešte raz pripravila a zopakovala ju? Podľa toho čo píšeš, si veľmi šikovná, a jediným problémom je len psychika. Neboj sa neúspechu, radšej si povedz, že keby aj nastal, budeš mu čeliť so vztýčenou hlavou. A Ty to zvládneš ľavou zadnou, len si trochu viac ver.
aby si takto neprisla k nejakej chronickej dusevnej poruche ako je uzkost. nauc sa relaxovat. zdravie je najdolezitejsie.
radu mas v tom co si napisala...zmen to..ako?to je na tebe,terapie s psycholochom alebo nejake relaxacne cvicenia a vypnut treba...co viac ti ma clovek poradit?je to v tebe a len ty to vies odstranit.
