Dobrý deň, už siedmy rok sa liecim na depresiu, pred tromi rokmi mi zistili maniodepresiu. Bola som trikrát v nemocnici. Nedávno mi skončila rodičovská dovolenka. Moj posledný rok vyzeral tak, ze som stále plakala, zdalo sa, že aj bezdovodne, všetko, každú poznámku, narážku som si brala k srdcu, dosť som sa izolovala od priatelov a , myslím si, ze to bolo to najvyhrotenejšie, zvažovala som myšlienku na samovraždu. To, čo som napísala nie je všetko, hrozne som sa bála, čo bude, ked budem musiet ist do tráce, som učiteľka, ked nedokážem byť veselá, ako to budú vnímať deti. Chodila som k psychiatričke, ktorá to všetko videla, ale skonštatovala, že chodím čisto oblečená a upravená a tak nemožem mať depresiu. Zmenila som psychiatričku, nová mi pomohla vybavit invalidný dochodok.
Muž si však myslí, že som príživníčka štátu a chce, aby som šla do práce. Tak som skúšala šiť, ale som zistila, že čo mi robilo predtým radost - že som sa učila nové spůsoby spracovania, triky a p., že sa na to neviem sustrediť a moja práca vyzerá akoby bola odfláknutá. Nedokážem nikomu vysvetliť, že robím čo je v mojich silách. Mala som íst další krát na liečenie, ale mi partner vytkol, že už raz som nechala všetko na neho, takže som zostala doma, ved som bola na materskej, no čo je to už za robota, mimochodom mám dve deti, jedno už školopovinné.
Aké reakcie čakám? Som zvedavá, ak máte podobný problém, či ste sa stretli s podobnou reakciou okolia, či sa dá vobec nejako obhájiť a dosiahnut, ze si najbližší nebudú myslieť, že ste obyčajný lenivec.
pacient alebo hypochonder??
no, ja myslim ze by to mohlo byt skvelé, aj sa realizujes v tom co ta bavi, aj budes medzi ludmi, cize si na nich trochu zvyknes a nebudes tak izolovana, a aj si privyrobis
navyse v kolektive skor prides na nove inspiracie a mozes rozvijat to svoje
uznali mi plný dochodok
tak trochu som dúfala, že sa ozve niekto s touto diagnózou a sám podla seba zhodnotí, do akej miery jeho táto choroba obmedzuje. Mám kamarátku tiež je na dochodku, ale nechce o tom hovorit. Tak to skúšam touto cestou
hej, prednedávnom som dostala presne takúto ponuku. A zvažujem, že ju zoberiem. Chcela som vyučovať malbu na textil, nie hodváb, no bolo dost málo literatúry. Viac som pátrala a niečo som našla. Táto možnosť je stále otvorená a - áno, práve nad ňou uvažujem:)
mozem sa opytat na kolko percent ta uznali?
ono je fajn ze je nieco co ta bavi, a tak by to malo ostat, mal by to byt tvoj konicek a relax. v tom odvetvi je velka konkurencia, tazko sa v tom presadis, to by si musela byt velmi dobra, a chce to roky, kym ziskas nejaku povest, povedomie medzi ludmi.
z toho by si ale urcite neprezila, tak sa necudujem ze to berie ako konicka. co tak ucit deti alebo dospelych vo vytvarnych kruzkoch? ako pracovny pomer na ciastocny uvazok by to mohlo stacit.
Dakujem za reakciu. V článku som nespomenula, ze velmi rada šíjem, sú to konkrétne moje originále tašky, ktoré som vystavila aj na zopár handmade stránkach a takto som si privyrobila zatial (len) asi 30 eur mesacne.Vystudovala som výtvarnú výchovu pre základné školy, tvorivosť je pre mňa nevyhnutná. Velmi ma to naplna a v duchu sa z toho tešim. Bohužial moj najbližší si myslí, že je to len moja zábavka a únik pred reálnymi problémami.
A dakujem za pochopenie
pekné ze manzel si myslí ze sa chces flákat, hoci ti lekári uznali invalidný dôchodok. pritom sa starás o domácnost, takze od neho predpokladam ani nevyzadujes ucast na domacich pracach a s tym suvisiacich veciach. ktovie co by robil keby si cely den lezala v depresiach v posteli.
manzela bokom, ty by si si mala najst nieco, co ta bavi, a nie sa nutit do sitia, ak ta nebavi. ak si zamestnana a robis co ta nebavi, skor ta donutia, ale ak si doma a nema ta kto nuti, jasne ze nic nespravis. takze treba najst nieco ine. tiez si myslim ze by si nemala robit sama doma, ako je to sitie, lebo tam nemas ludi, a ludsky kontakt urcite potrebujes. skuste s psychiatrickou postupne prebrat rozne zamestnania. nemohla by si napriklad cvicit psikov?
