v mojom vztahu nastala kriza

dakujem ti za nazor a radu
katheryne no asi mas pravdu ze je nevybureny pretoze on bol panic ked sme sa spoznali a so mnou to bolo jeho "prvy krat" ...vies ja viem velmi dobre co robi pocas dna pracuje a ked pride z prace chvilu si pospi a ide na net kde si potom spolu piseme pretoze kvoli mojej skole nemozeme byt spolu kazdy den a prave preto chodime aspon na tu socialnu siet.

stale mu kontrolujem (tajne) postu ale uz tam nic od inych bab pise si len so mnou dokonca ma cez vikend vzal k jeho vlastnemu otcovi a babke na obed. predstavil ma im ako jeho priatelku preto si myslim ze uz mozem tieto jeho vypisovacky uzavriet a zacat mu viac verit...viem ze sa mi asi mnohý budete cudovat ale je to tak....videla som jeho oci a to ako sa na mna pozeral ked sme boli u jeho babky miluje ma! viem to! stastie je vrtkave a nikdy sa na nas neusmieva vecne ale mozem vam vsetkym odprisahat ze vedla neho som velmi stastna moc ho milujem a preto sa chcem posunut dopredu a odppustit mu pretoze to mam overene ze to uz nerobi no zaroven viem ze moju doveru si uz viac nemoze dovolit pokusat pretoze potom to vidim vychodisko iba v rozchode a to definitivnom.
dakujem vam vsetkym co ste sa vyjadrili k mojmu problemu moc si to vazim a verte mi velmi vela som nad vasimi radami premyslala a viem ze ste mali pravdu ale skuste pochopit aj moju situaciu a to ze ked niekoho skutocne milujete nechate si po sebe sliapat pretoze viete ze aj ked vas to boli bez neho by to bolo iba horsie a tazsie. nemyslite si ze som zbabela ked som ho neopustila prave naopak ani si neviete kolko sil ma to stalo zostat pri nom a verit tomu co hovori. nesudte ma ak sa vam moj nazor k tejto situacii nebude pacit kazdy sme iny a veci inak prezivame iste je ze ho milujem a chcem byt len a len s nim ineho nepotrebujem to co mi dava moj X mi iny nikdy neda a to je nesmierna sila pocit stastia a niekedy aj velkeho smutku ked som s nim dlho neni a tiez aj ten neskutocne nadherny pocit ze UZ nie som sama

moc dakujem za vasu pomoc

ja ho nechapem, s mojim priatelom sme si na zaciatku vysvetlili, ze ked sme uz isli do vztahu nebudeme vysedavat na nete a s kadekym si vypisovat, ani s kamoskami si uz nevypisuje, ak mam chut kecat tak zavolam a stretneme sa a nie doma trcat na zadku, z toho clovek len pribera. niekolko krat sme sa pohadali a to cez net a odvtedy je pokoj, ani jeden z nas nechodi na net a nevypisuje si len tak od nudy, mozno par viet, nejaky ten mail, ale nie hladat novych ludi, Ten tvoj 22rocny "X" je este asi nevybureny, to nema co robit??len vysedavat za pc a zoznamovat sa??vies co robi cely den??chodi do pracu?do skoly??ma nejake hobby???povinnosti??keby zil aspon trosku zivot na urobni svojmu veku nevysedaval by tolko na nete a nebavil sa o blbostiach....moj nazor. este nedorastol na vazny vztah, klame ta do oci, mna by to tak nasralo, ze by som mu to rucne strucne vysvetlila. nech sa spameta, nech robi daco uzitocne a nie kraviny.
PS: chapem ze ho milujes, neopustis ho, lebo ho natolko milujes, ze ho ty nevies opustit. skus sa nasrat a vytmavit mu to do oci, ze sa sprava ako decko a ze je to primitivne, hrat na dve strany, a povedz mu ze vies o vsetko. nemas co stratit.

dakujem vam za prispevky problem je v tom ze ja ho nechcem stratit no neviem ako mu mam povedat to ze ma to dost trapi myslim si ze vztah s nim bolo to najlepsie co ma v zivote stretlo pomohol mi ked som bola na dne a to pre mna nikdy nikto neurobil prave preto mi to tak ublizilo ze som sa to dozvedela
prosim vas skuste ma pochopit ze ked niekoho skutocne milujeme nevieme jednoducho urobit len tak za vsetkym bodku
moc ho milujem neviem kde by som bola bez neho

no nie je to vekom, je to povaha, čestny chalan by to nespravil

a ešte niečo. ja mám tiež 20 a priatel tiež 22 :) sme spolu síce o dosť dlhšie, ale viem, že podľa veku sa nedá vždy dobre súdiť.... proste občas sa stane, že človek pod vplyvom nejakých udalostí možno dospeje skôr.
píšem to len preto, lebo nemám rada ak niekto súdi podľa veku. lebo tak ako silviklh napísala, že pubertálne správanie, tak viem o viacerých, čo sa tak správajú a majú hodne cez 20 aj 30 a aj viac. takže to nie je vekom. človek je jedinečý. samozrejme, že vek ovplyvňuje, ale nemôže byť za žiadnych okolností smerodajný.

dobre napísala podobne.ale tú poslednú vetu by som preštylizovala z ak ťa miluje,vstúpi si do svedomia na AK ŤA MILUJE,toto by nikdy neurobil

ahoj,nechce sa mi to vypisovať.len tak v skratke.ten chlapec ešte nedorástol,veď vieš,že chlapci dozrievajú neskôr..skrátka,ešte taký akoby blbý pubertiak,nevybúrený...mala by si sa s ním rozísť.toto si ja nvm predstaviť že by môj toto urobil a tiež viem,že keby som ja takéto dačo urobila(resp.robila) okmažite do hodiny by som mala kopačky.
možno,že ťa aj podvádza...hovorím možno..ale toto by som ja netrpela... :-(

Karma. viem o čom hovoríš. Ja som sa s ním porozprávala, a vysvetlila si veci. keď to takto čítam tak si myslím, že by si sa mala rozísť, ale keď si to premietnem do reálu, tak viem, že to len tak nejde. priznám sa, ani ja môjmu na 100% neverím, a už nikdy ani nebudem. a to on vie. ale snažím sa mu veriť, aj keď mám pochybnosti. ale keď už k tomu príde, že mám tie pochybnosti, tak mu to otvorene poviem. vie, že ďalšie klamstvo by som nezniesla. a zo začiatku som si overila aj u pár iných ľudí, že ako to je, a viem, že už hovorí pravdu. aj keď ak raz stratíš dôveru, tak ju už nikdy nedáš do pôvodného stavu. tak skús sa s ním porozprávať, a ak s ním zostaneš, tak musíš počítať s tým, že nikdy to nebude to čo to bolo. ale kto hovorí, že to bude niečo zlé? čas veľa vecí aspoň trošku prelieči. :) hlavu hore a porozprávaj sa s ním. ak to nevyjde, tak proste nemáš čo ľutovať. lebo ak ťa miluje, tak si vstúpi do svedomia.

dakujem za radu ale pre mna je to velmi tazke priznat si ze to nefunguje bojim sa ze uz nikdy nebudem nieco take k niekomu citit no v kazdom pripade mas pravdu

moc ti dakujem

no pozri sa....sklamal ťa, neveríš mu, stále ho kontroluješ - dôvera tam nie je...a vzťah bez dôvery nevydrží...hovoríš, že ho nechceš stratiť, ale v takomto vzťahu, ktorý je plný podzrievania, pochybností a neustáleho kontrolovania by podľa mňa nikto dlho nevydržal...buď sa s ním porozprávaš a povieš, že ti to vadí, ubližuje a trápi alebo to ukonči...vzťah je vždy o dvoch ľuďoch a keď si ťa on nevie vážiť tým a ponižuje ťa, tak by si mala naozaj zvážiť, či ti to neustále trápenie stojí za to...držím palce