Akože mi to nevadí, ale niekedy mi to nedovolí oddychovať. Píšem tu o mojom chorobnom upratovaní. Milujem poriadok, najradšej by som každý deň vysával, umýval okná, podlahy, prezliekal periny, pral. Mám 21 (22) a drží ma to asi od mojích 12 rokov. Zo školy som prišiel domov a začal som upratovať byt. Ešte som sa ani poriadne nevyzliekol a už som upratoval byt ako som vchádzal dnu. Každý deň som dával prať prádlo. Doma boli zo mňa niekedy chorý. Každému som diktoval, aby dávali dole misu, alebo aby "neobcikali" záchod. Aby pastou nezašpinili umývadlo. Koľkokrát som si aj 2x za deň upratal izbu. Preskladával som, vyrovnával som. Koľkokrát som nešiel do školy, lebo som musel poumývať okná, vytepovať koberce a celkovo vyriadiť byt a 3-izbový byt je teda na poldňa. Musel som ísť spať s tým pocitom, že všetko je narovnané, riad poumývaný. Koľkokrát som sa hral s kamošmi vonku a ja som musel ísť domov, lebo som musel ísť poupratovať. Nesadal som si na gauč, aby som nepokrčil deky. Mal som rovnako zameranú kamošku s ktorou sme sa v riadení predbiehali, že kto koľko a ako poriadil. Kamoši si robili srandu u mňa doma a všade behali prstami, že je tam prach, že musím utrieť. A keď odišli naozaj som to začal znova utierať aj keď to utreté bolo. Dnes bývam oddelene od rodičov. Sami povedali, že im to doma chýba. Nemá kto upratovať. Ja upratujem ešte viacej. Som vo svojom. Po 12 hodinových smenách prídem domov večer o 21:30 a ja do 22:00 vysávam, aby som stihol do nočného kľudu povysávať. A dalšiu hodinu upratujem celý byt. Periem, práčku mám tichú=o). Celý byt vonia až tak, že to ide na spoločnú chodbu v bytovke. Pritom takto v práci pracujem 3-4 dni a večer po práci musí byť upratané, inak by som nezaspal. Aj, keď idem spať neskoršie ráno sa preberiem svieži, lebo vidím, že byt je nádherne poupratovaný a ja som naozaj veľmi dobre naladený do celého dňa. Keď idem k rodičom, alebo niekde preč. Musí byť byť vyupratovaný, žiadny riad, podlahy vyumývané. Lebo milujem ten pocit, keď sa vrátim domov a je to môj krásny domov. Prídem oddýchnutý a doma je to len bodka za všetkým. Užívam si dni, lebo si poriadim ráno, alebo večer. Potom si to celý deň užívam. Mám psa. Nemám problém ho vziať do postele ani nič iné. Chlpy mi nevadia, veď sa to uprace. Akurát som včera večer mal znova takúto službu. Dnes už 4 deň pracujem, ale som spokojný, že večer prídem do čistého. A moja partnerka sa vôbec nestažuje. Ona varí, to ja neviem. Nevarím preto, lebo sa pri tom robí bordel =o)Ona nieje taká maniačka ako ja, ale nieje ani bordelárka. Ale sem tam si z nej spravím srandu, že keď nieje doma, tak je väčší poriadok. Takže sem tam mi to dopraje. =o)Myslíte si, že to je chorobné? Je to nejaká choroba. Ale v určitom zmysle aj pozitívna. Myslím si, že pokiaľ to v partnerstve a ani nikde inde nerobí problémy, tak isto je tam viacej toho pozitívnejšieho. Ona je rada, nemusí prať, to jej nikdy nedovolím. Ja sa jej nestarám do jej výborného varenia. Ale musím priznať, že v predchádzajúcom partnerstve som s tým problém mal.
Je to "chorobné upratovanie"?
Ale ja svojich hostí neobmedzujem, aj keď niekto prespí, alebo prídu na návštevu.Zase niesom šialený, že budem okolo nich s vysávačom behať.Totižto vždy viem, že to potom poupratujem.Nemám problém s tým, že to musí byť hneď, keď viem, že asi pred nimi to robiť nebudem, kedže to ma ani len nenapadá.Nie som nervózny, nevadí mi, keď niekto niečo vyleje, alebo drobí.Keď viem, že potom do dám dokopy.Keď už hostia niesu je to iné.Keď viem, že ešte v ten deň to poriadim, je všetko v poriadku.A to zase neznamená, že niekto môže byť u mňa len jeden deň =o)))ako by si niekto mohol vysvetliť.
Skopp,
ja ta chapem. Aj ja som bola taka, kym som bola doma na materskej. Kazdu chvilu som upratovala... vsetko muselo byt ciste, vonave, vylestene. Vtedy som bola spokojna. Lenze ja som mala aj taku uchylku, ze na stole museli byt veci ulozene ako som ich ja dala a niekedy som sa pristihla, ze aj na navsteve som nenapadne ulozila pohostenie na stole ako sa mi pacilo. A to som nebola doma. Nik sa na to nehneval. Vsetci mali pochopenie. Som pedant takmer vo vsetkom, vsetko musim mat tip top a to nie dobre. Ked som po materskej nastupila do prace a neskor aj na VS uz som nemala tolko casu na upratovanie. Trapilo ma to, ale zvykla som si. Teraz, ked sa uz ucit nemusim, bo som skolu skoncila, rada by som zas bola taka ako kedysi ale uz mi to nejde. Casto byvam unavena a najradsej by som stale spala. Trapi ma to a neviem ako sa znovu nastavit na to, aka som bola predtym. U nas doma je poriadok ale upratuje uz len z povinnosti a strasne ma to vycerpava. Inak som znamenie panna.
Presne tak Adam,iba vtedy je vsetko v poriadku ak to vyhovuje vam obom.
Mam sestru,ktora upratuje tiez a velmi rada,dokonca po svojej praci si nasla upratovanie,chodi upratovat jednemu paru a oni sa nestacia divit aka je ona sikovna a rychla a ako ju to bavi!
Najhorsie je,ked pridem ja k nej aj s mamou akoze na navstevu a niekedy tam aj prespime,lebo nebyvame v rovnakom meste a ona nas nenecha na pokoji,furt neco musi prelozit,utriet,prat atd atd,ved to poznas a mne to osobne vadi...
ona,ale upratuje navonok preto,lebo ma velky bordel vo svojom vnutri a to aj priznala,lenze my ju pozname a vieme,ze to tak je...
nefajčím, nepijem, nič ani šampanské, ani víno...dobre si sa trafila...s tým praním to priznávam...to je chyba, uvedomujem si čo tým spôsobujem, tak budem prať raz za 3 dni?...náš vzťah nieje založený na kompromisoch, ani na rešpekte...je to jednoducho vzájomná láska...to znamená, že obaja sa navzájom milujeme celý aký sme...nerád idem s ňou do baru, ale mi neprekáža, keď ide sama, ale na večeru ideme spolu...kompromisy sa robia iba vtedy, keď niekomu niečo vadí...a nám navzájom nič neprekáža, ani nevadí...je problém mať "nekompromisný" vzťah? sme akosi rovnako nadstavený
mne sa to páči hovorím,máloktorý muž takto pomáha,ak priateľku nepodvádzaš,nepiješ tak si ideálny partner:)k tomu sa vyjadrovať nemusíš ja len tak konštatujem,máš moje sympatie:):):)
skop, to nie je o tom, zeby som ti nedopriala:) len to kazdodenne pranie je ako keby ja som vylievala Savo do potoka v lese a ty prides zamnou, nech to predsa nerobim, ved je to totalna destrukcia prirody a ja ti nato poviem : "Co mi nedoprajes? Nebud taky neprajny.." vies:)?
myslim, ze je to taky slabsi defekt, taka osoba sa vola workoholik! ak nebudes schopny kompromisov, moze ti to pekne skomplikovat zivot.
teraz neupratujem =o)
ja s partnerkou všetko zdieľam, len vzťah sem nechcem zaťahovať...tu som písal o upratovaní =o) o tom "chorobnom upratovaní"...upratujem svoj byt, keď niekde ideme, jasné, že na dovolenke neupratujem hotelovú izbu, je tam iba poriadok =o))ten relax jasneže máme, ja som tu uvádzal len tie konkrétne situácie ohľadom upratovania...
aaale nebudťe až taký neprajníci =o)
